http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Kronika klubu - rok 2005

december 2004 - marec 2005
Táto doba bola venovaná vnútorným klubovým aktivitám, hlavne rozprave o ďalšom smerovaní KVH - 7. Streleckého pluku Tatranského. Naša internetová stránka bola doplnená o ďalšie zaujímavé informácie, pribudla napr. rubrika o zbraniach používaných ČS légiami a ich protivníkmi.
23.4.2005
Už dlhší čas sme plánovali obnoviť schátraný pomník v Bajči uctievajúci pamiatku deviatich statočných členov 7. čs. domobraneckého práporu z Talianska, ktorí položili život za Československú republiku v bojoch o južné územia Slovenska medzi Novými Zámkami a Poľným Kesovom v roku 1919, keď sem bez vyhlásenia vojny vtrhli hordy naničhodných maďarov.
Najprv brat Bilský skúšal vybaviť komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by sa týkala aj samotného kameňa a základov, avšak odradili nás neúmerne vysoké náklady, takže sme prišli upraviť aspoň okolie v bezprostrednej blízkosti tejto pamiatky, čiže sa jednalo o rekonštrukciu v rámci našich fyzických a finančných možností. Rýľ, motyka a hrable nám padli do rúk ako uliate a tak nám už nič nestálo v ceste. Robota trvala zhruba päť hodín a pozostávala z rekultivácie pôdy v priestoroch objektu a vysadenia kvetov pred samotným pomníkom. Výsledok nás uspokojil a domov sme odchádzali s príjemným pocitom z dobre vykonanej práce.
4.5.2005
Tak ako pred rokom, prišli sme si i teraz uctiť pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika, tohto veľkého bojovníka za samostatný slobodný štát Čechov a Slovákov. Túto stredu uplynulo už 86 rokov od jeho tragickej smrti, a tak sme mu vzdali hold pri Mohyle v Ivanke pri Dunaji, ktorá označuje miesto havárie jeho lietadla.
6-8.5.2005
Mladá Boleslav, Újezd nad Lesy a aktívna účasť na defilé pri príležitosti osláv 60. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Prahe.

V tieto tri dni sme podnikli cestu do ČR. V Mladej Boleslavi sme sa prvý krát osobne stretli a bližšie zoznámili s bratom Michalom Benešom a jeho družinou, o deň neskôr so starými známymi kamarátmi - úderníkmi brata Pavla Kuthana. Spoločne sme sa všetci zúčastnili veľkej vojenskej prehliadky v Prahe, ktorá sa konala pri príležitosti 60. výročia ukončenia druhej svetovej vojny... Zažili sme toho skutočne veľa a preto som sa rozhodol zapísať túto výpravu trochu schematickejším a zrozumiteľnejším spôsobom:

6.5.
- príchod do MB 13.10 hod

Počasie sa moc nevydarilo, bolo chladno a mierne popŕchalo, ale našťastie sme nakoniec dorazili do cieľa - Mladej Boleslavi, včas. Na nádraží nás už čakal brat Michal Beneš, ktorý nás ihneď ubytoval vo svojom byte.

- prezretie múzea automobilov Škoda

Keďže do miestnych osláv bolo ešte dosť času, využili sme ho na návštevu múzea automobilového koncernu ŠKODA, ktorý zaberá dobrú tretinu rozlohy tohto mesta. Odporúčam každému návštevníkovi Mladej Boleslavi, aby do tohto múzea zašiel, je to veľmi zaujímavá expozícia plná vzácnych automobilových veteránov hore uvedenej značky.

- zrušenie osláv

Bohužiaľ, oslavy sa nakoniec nekonali pre maximálnu neochotu miestneho magistrátu. Tí vymysleli akúsi slabú náhradu v divadle, ktorá zjavne neuspokojila vojnových veteránov, ktorým vlastne táto oslava mala patriť. Preto sme spolu s Michalom Benešom a ostatnými bratmi aspoň vzdali hold prítomnému majorovi Rostislavovi Kubištovi – účastníkovi bojov v 2. sv. vojne, ktorý napriek svojmu vysokému veku priam sršal energiou a legionárskemu pomníku z ktorého bohužiaľ zostalo len torzo, pretože za protektorátu sa fašisti činili. Deň sme ukončili v miestnej "hospode".

7.5.
- odchod do Prahy, kde sme sa zúčastnili osláv 60. výročia ukončenia vojny

Skoro ráno sme spolu z družinou Michala Beneša odišli do jednej z prímestských častí Prahy – Újezd nad Lesy, kde sme mali držať čestnú stráž pred pomníkom postaveným obetiam fašizmu. Program začal o deviatej hodine, keď sa na miesto začali schádzať vojnoví veteráni a ľudia, ktorí si uvedomujú, aké obete museli títo hrdinovia priniesť pre slobodu našej krajiny. Postavili sme sa k pomníku a počas kladenia vencov sme držali čestnú stráž.

Potom sa všetci odobrali k miestnej základnej škole nesúcej meno prvého prezidenta ČS. republiky prof. T. G. Masaryka, kde tunajší žiaci pripravili pekný program, spojený s prehliadkou malého školského múzea a s občerstvením.

Po akcii nás kamarát z Michalovej družiny odviezol na Černý most, odkiaľ sme sa mali dopraviť do Ruzynských kasární, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Keďže sme mali ešte kopec času, využili sme ho a zastavili sa vo vojenskom múzeu na Žižkove. Návštevníkovi Prahy ho skutočne odporúčam, nájde tam množstvo originálnych zbraní a podrobný opis dejín 1. a 2 svetovej vojny...

- Do kasárni v Ruzyni sme prišli okolo 17 hodiny , kde sme sa stretli s úderníkmi brata Pavla Kuthana

- ubytovali sme sa a trochu si oddýchli

8.5.
- ranný príchod o 7.00 na miesto konania vojenskej prehliadky v uniforme

Už skoro ráno sme boli spolu s ďalšími členmi rôznych KVH prevezení na začiatok letnej ulice, kde sa malo defilé uskutočniť. Takisto sa tam začalo presúvať množstvo ťažkej historickej techniky, z nich najzaujímavejšie boli zrejme plne funkčné T 34. V historickej uniforme mi bola veľká zima, ľutoval som že som si pod ňu nedal niečo teplejšie... Na miesto prehliadky sa začala schádzať masa zvedavcov, my sme sa postupne šikovali do tvaru.

Ozvala sa pochodová hudba, defilé začalo. Množstvo historických vojakov začalo pochodovať pred tisíckami nadšených divákov. Prví mašírovali Sokoli, po nich československí legionári, potom vojaci čs. armády z obdobia prvej republiky. Po nich vojaci v sovietskych bojových mundúroch. Na T 34 zarachotili mocné motory a s mohutným rinčaním zľahka pohli 30 tonovou masou oceli. Za tankami išli americké džípy, vezúce americkú časť osloboditeľov Československa. Vojenská paráda so všetkým čo k tomu patrí...

- prehliadka skončila úspešne - započal návrat do kasární, kde sme si chvíľu oddýchli a pomaly sme sa začali chystať na cestu domov. Rozlúčili sme sa s bratom Benešom a ostanými bratmi, rozlúčili sme sa s bratom Kuthanom a jeho družinou a pobrali sme sa domov...
 
25.6
V Prietrži sme sa zúčastnili slávnosti pri príležitosti odovzdávania erbu tejto obci. Napriek horúcemu popoludniu sa na tejto spoločenskej akcii zúčastnili takmer všetci obyvatelia obce a spoločne s nami si vychutnali bohatý kultúrny program. Pri tejto príležitosti brat Bilský pripomenul prítomným aj revolučnú a odbojovú tradíciu obyvateľov obce. Počas I. svetovej vojny bolo osem rodákov z tejto dedinky v ČS. légiách. Po kultúrnej vložke osláv nasledovalo pohostenie v miestnom kultúrnom dome, kde panovala všeobecne uvoľnená a dobrá nálada, vďaka ktorej sme sa spoznali s mnohými zaujímavými ľuďmi. O tom svedčí aj náš neskorý príchod domov - nad ránom okolo druhej hodiny nasledujúceho dňa...
 
4. - 11.6.
V tomto termíne som sa so svojimi priateľmi vybral na turistický pobyt do Vysokých Tatier, troška si oddýchnuť nabrať nových síl a pokochať sa našimi krásnymi horami. Žiaľ, že ich zastihla tá nešťastná kalamita! Hneď na druhý deň pobytu, sme si urobili výstup na náš staroslávny Kriváň 2494 m, na ktorý tiež vystúpili svojho času Štúrovci. Keďže ale moje myšlienky aj počas tohto pobytu smerovali k čs. légiám, rozhodol som sa, že urobím prednášku žiakom ŽŠ v obci Štrba. Tetno nápad, bol prijatý s ohromným nadšením a nakoniec sa z toho stala celoškolská beseda pre 8. a 9. ročník. Zamestnanci školy mi vyšli naozaj v ústrety a to ako v príprave tak v organizácii. Pri prednáške nám výborne poslúžil vídeoprojektor, pomocou ktorého sme priamo premietali historické fotografie na plátno v triede. Žiakom sa prednáška veľmi páčila, pretože tak spoznali časť svojeje histórie, ktorej sa bohužiaľ dostáva stále menej pozornosti. Na rozlúčku sme si prisľúbili, že ak budúci rok prídem znova do Tatier, tak ich opäť navštívim a vystúpime spolu na Gerlachovský štít.  doplnil: br. M. BILSKÝ
13.7.
Brat Miroslav si nešťastnou zhodou okolností zlomil nohu a poputoval na nedobrovoľný pobyt do ružinovskej nemocnice v Bratislave. Od dnešného dňa mu budú na 80 dní robiť spoločnosť aj sadrový obväz a barle.
24.7.
V Nedeľu 24.7. sme sa spolu s bratom Bilským vybrali do Košarísk na oslavy 125. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. Po úvodnom príhovore obecného zastupiteľstva a pripomenutí tejto veľkej osobnosti Slovenského národa účastníkom spomienkovej akcie nasledovalo odovzdávanie cien autorom najlepších literárnych prác o generálovi Štefánikovi. Treba spomenúť, že výročia sa osobne zúčastnil aj veľvyslanec francúzskej republiky, s ktorým potom brat Bilský vďaka znalosti francúzskeho jazyka prehodil zopár slov. Nasledovala prehliadka rodného domu M.R. Štefánika, v ktorom je zriadené múzeum. Toto múzeum odporúčam každému návštevníkovi Košarísk, ktorý sa chce dozvedieť viac o živote tohto významného muža Česko-Slovenských dejín. Po skončení osláv sme cestou domov navštívili starých známych v Prietrži.
5. - 6.8.
- V poobedných hodinách v piatok 5. augusta sme vyrazili na cestu do Mladejova, kde sa mala na druhý deň konať tradičná bojová ukážka z obdobia prvej svetovej vojny. Po dlhej a únavnej ceste plnej obchádzok sme sa napokon v neskorý večer úspešne dopravili na miesto určenia. Tu sme sa zvítali s kamarátmi z 1.ČS úderného práporu, bohužiaľ tohto času bez brata Kuthana, ktorý bol odcestovaný. Takisto sme sa zvítali so starými známymi z Ruska, Nikitom a Sergejom. Keďže bolo už neskoro, po krátkom rozhovore s kamarátmi sme sa uložili spať, pre brata Bilského, ktorý vďaka svojej zlomenine zaberal príliš mnoho miesta a nezmestil sa do auta sa našlo miesto v stane brata Stendy. Ja a brat Imrich Mezei sme našli útočisko na sedadlách môjho žigulíka.

- Zobudili sme sa do daždivého rána. Začal som sa obávať o osud bitky, ktorá mala nastať o 15.00, pri takomto daždi sa nikomu nebude chcieť bojovať a padať do blata... iste, poveternostné podmienky si vojak nevyberie... Našťastie sa okolo 9 hodiny vyjasnilo a pole počalo rýchlo schnúť. O desiatej sa bojovníci pobrali vzdať hold miestnemu pamätníku, určenému padlým vojakom c.k. armády. My zo 7. streleckého pluku Tatranského sme sa tam na protest nedostavili, ešte máme v čerstvej pamäti incident, ktorý sa tu stal minulého roku. Čas, ktorý zostával do bitky sme využili na veselé rozhovory s ČS. úderníkmi, a doplnili sme bojovú výstroj o šineľ - dlhý vojenský kabát, veľmi účinný proti chladu a mrazu.

- Okolo 14 hodiny rotmajster Boris Tatarov započal bojový výcvik, ktorého som sa z nášho pluku zúčastnil iba ja, pretože Miroslav má zlomenú nohu a Imro - čerstvý člen zatiaľ nemá uniformu. Výcvik zahrial naše svaly a pripravil nás na nastávajúci boj, ktorý má zanedlho začať. Na okolí sa už zhromaždilo množstvo divákov a boli tak svedkami zaujímavých manévrov, či už nás - legionárov, alebo Nemcov.

Velitelia zavelili nástup na transport a zanedlho na to sme už sedeli na vagónoch a viezli sme sa na miesto určenia. Brat Bilský napriek svojmu zraneniu išiel s nami, vraj sa pokúsi aspoň zopár Nemcov zniesť zo sveta. (Transport tak vďaka nemu pôsobil omnoho vierohodnejšie, pretože opierajúci sa o barle a so zafačovanou nohou vyzeral ako zranený frontový vojak.) Zďaleka sa ozvala guľometná streľba, pretože Nemci pálili na prieskumné spojenecké lietadlo, ktoré lietalo nad ich líniami a zbieralo informácie o umiestnení nepriateľských jednotiek.
Odrazu sa spustil pekelný rachot zbraní a zemou začali otriasať výbuchy granátov ľahkých poľných húfnic - naši zaútočili na nepriateľské pozície. Parný rušeň zastal, bolo by príliš nebezpečné pokračovať v ceste po železnici, ktorú majú od tohto úseku pod kontrolou Nemci. Preto sme všetci urýchlene zostúpili z vagónov a začali sme sa predierať hustým porastom bližšie k frontu, kde už pár minút zúril krutý boj medzi našimi a protivníkom. My ako posily sme prišli na miesto práve včas a ihneď sme sa zapojili do bojov, kde sme okamžite zaznamenali prvé úspechy. Protivník začal po doplnení našich stavov rýchlo ustupovať, zanechávajúc na mieste mnoho mŕtvych a ranených. To náš poľný veliteľ Tatarov využil a dal príkaz k rozhodujúcemu bodákovému útoku. Po dobytí kóty sme sa začali provizórne opevňovať, pretože prieskumná čata hlásila skorý príchod čerstvých nepriateľových posíl po železnici. Tak sa aj stalo, za chvíľu sa vrhli do útoku proti našej pozícii a mali sme čo robiť, aby sme ich udržali v relatívne bezpečnej vzdialenosti. Vtom sa spoza kopca vynoril obrnený automobil a bez ostychu si to namieril priamo na nás. Naše mosinky a maxim boli proti jeho pancieru bezmocné a tak obrnenec beztrestne ostreľoval naše provizórne opevnenia a nútil nás veľa času tráviť za krytmi, čo využili nepriateľské pešie jednotky k pomalému postupu. Sebaobetovanie brata Miroslava nás dostalo z najhoršieho - vyskočil (v rámci možností svojich barlí samozrejme) zo svojho krytu práve vo chvíli, keď to automobil najmenej očakával a hodil pod neho dva ručné granáty, vzápätí však dostal dávku z guľometu a bolo po ňom. Výbuchy granátov obrnencovi zničili prednú nápravu a otvorili nepancierovanú spodnú časť karosérie jak konzervu, preto z poškodeného automobilu začala vyskakovať posádka, ktorá bola samozrejme ihneď postrieľaná. Po tomto incidente sme obnovili iniciatívu a počali sme ostreľovať protivníka, ktorý sa medzitým stihol povážlivo priblížiť. Vtedy prišlo k nepríjemnému prekvapeniu, odzadu - čo nik neočakával, na nás zaútočila silná presila nemeckých vojakov - boli sme v obkľúčení. Zostávalo jediné - prebiť sa cez najslabšie, bojom vyčerpané jednotky a takticky ustúpiť. Protivník kládol silný odpor a spôsobil nám pomerne veľké straty, ale manéver sa podaril a my, čo sme prežili sme sa ocitli v relatívnom bezpečí hustého kríkového porastu a stromov. Avšak oddychovať nám nebolo súdené ani teraz, Nemci totiž napriek prekvapeniu nad našou odvážnou taktikou nestrácali hlavu a začali sa približovať k našim terajším pozíciám. Bolo sa treba prebiť k železnici, kde mal našu ustupujúcu armádu vyzdvihnúť čakajúci vlak, preto veliteľ poslal časť síl do útoku, ktorý mal odvrátiť pozornosť od ústupu zvyšných jednotiek. Tento manéver sa plne podaril, avšak priniesol zo sebou mnoho obetí, pretože presila a odhodlanosť nemeckých vojakov boli značné. Napokon sa však väčšine z nás podarilo nastúpiť na vagóny, ktoré nás odviezli na miesto, kde sa mala zakrátko odohrať ďalší boj...
Zvyšky našej armády boli za pomerne krátky čas zreorganizované a poslané brániť železničnú trať v úseku vedúcom lesom, ktorý mali zanedlho podľa rozviedky obsadiť stále postupujúce nemecké jednotky. Transport nás však pomerne rýchlo doviezol na miesto určenia. Po vysadení sme na železnici spravili improvizovanú zátarasu z brvien a rozvalených stromov, načo nás veliteľ rozdelil do menších skupiniek, ktoré mali brániť dopredu rozdelené úseky. Obranné pozície sme zaujali na vyvýšenom bohato zarastenom svahu nad koľajiskom, čo nám dávalo značnú taktickú výhodu nad nepriateľom, ktorý o nás ako keby nemal ani tušenia. Ich transport zastavila až zátarasa, objavili sa tak presne pod hlavňami našich pušiek a guľometu. Ozvala sa pekelná streľba, hlavne kvérov sa nestačili poriadne chladiť a guľomet svojim hrôzostrašným staccatom rozsieval skazu a paniku, priamo úmerne k rastúcemu počtu mŕtvych Nemcov. Tí sa rozutekali jak potkany, hľadajúc útočisko všade kde sa len dalo, najmä za koľajiskom alebo za rozstrieľanými vagónmi, odkiaľ ich vzápätí vyhnalo pár dobre hodených ručných granátov. Trošku som sa čudoval, prečo neposlali nejakú prieskumnú čatu, ktorá by sa aspoň pokúsila vyzistiť našu pozíciu v teréne, teoreticky nás mohli obísť a napadnúť zhora, kde sme boli najviac oslabení. Tvrdohlaví Nemci sa však snažili neúspešne štverať po svahu, kde samozrejme chytali jednu patrónu za druhou a padali jak snopy. Keďže ich bolo veľmi veľa, niektorým sa aj podarilo dostať sa do tesnej blízkosti, avšak vtedy už zaúradovali bajonety a nešťastníci sa pekne krásne kotúľali tam, kam patria - nazad do rokliny a do pekla. Bitka sa za chvíľu skončila, tentoraz našim víťazstvom.

Po týchto mordovačkách som bol strašne vyčerpaný. S Miroslavom a Imrom sme sa dohodli, že pôjdeme domov už tohto večera, pretože sme sa tešili na postele, nechcelo sa nám ďalšiu noc stráviť na nepohodlných sedadlách alebo v stane. Preto sme sa rozlúčili s bratmi z 1. ČS. úderného práporu i s našimi ruskými kamarátmi, a ešte za svetla sme opustili Mladejov s tým, že sa sem na budúci rok určite vrátime.
29.8.
V Pondelok 29.8.2005 sme sa ako každý rok vybrali uctiť si bojovníkov za slobodu, ktorí neváhali položiť životy v boji proti fašistickým otrokárom v Slovenskom národnom povstaní, ktoré sa začalo presne pred 61rokmi . Tentoraz sme však nemerali cestu do srdca SNP - Banskej Bystrice, ale do nášho hlavného mesta - Bratislavy. Oslavy sa konali na námestí SNP, kde sa za hudobného sprievodu armádneho hudobného zboru pred pomník položili kvety a vence na pamiatku všetkých bojovníkov, ktorí nemali to šťastie prežiť vtedajší boj proti utláčateľom. Padlých si prišli uctiť hlavne ľudia, ktorým je táto časť histórie veľmi blízka, vojnoví veteráni a bývalí odbojári. Mnohých si pamätám od minulých ciest a podal som si ruku i s Jánom G. , ktorého pútavé rozprávanie som opísal presne pred rokom. Bohužiaľ sa zdá, že dnešnej generácii je táto etapa ukradnutá, ľudí v mojom veku sa zúčastnilo nemnoho...
28.10.
V tento deň sme si uctili 87. výročie vzniku Československej republiky, ktorá vznikla 28.10.1918. Pri pomníku pred Slovenským Národným Múzeom v Bratislave, sa tak ako minulý rok opäť zišli ľudia, ktorí nesúhlasili s rozdelením Československa. Spomienková akcia sa začala o 17:00. Za Tatrancov sme slávnostne položili k pomníku veniec z kvetov vo farbách československej trikolóry. Nasledovali prejavy zainteresovaných a aj brat Bilský, tak ako minulý rok pripomenul prítomným výdobytky Československých legionárov, ktoré bohužiaľ stále viac zapadajú prachom zabudnutia. Všimol som si, že nás tu bolo viac ako vlani, dúfajme teda, že počet uvedomelých ľudí sa každým rokom bude stupňovať...
9.12.
V piatok 9. decembra sme vyrazili do Prahy - naši českí bratia usporiadali v Dobřichovicích vianočný večierok, na ktorom sme nesmeli chýbať. Expres dorazil do hlavného mesta Českej republiky asi o pol jednej, a kedže sme mali ešte dostatok času, navštívili sme vojenské múzeum na Žižkově, a samozrejme sme nesmeli vynechať monumentálny pomník, kde sa vyníma bronzová socha Jana Žižku sediaceho na koni. Čas pri takýchto aktivitách ubieha rýchlo, začalo sa stmievať, preto sme sa pobrali na hlavné nádražie a sadli sme na vlak idúci do Dobřichovic. Tam nás vyzdvihol brat Stenda a odviezol nás do jeho domu, ktorý sa mal stať na nasledujúce dva dni našim domovom.
V izbe sme sa konečne mohli po namáhavom dni zložiť a zo Stendom a Kornilovcom Zdeňkom sme po večeri išli do miestnej "hospody" na pivo. Keď sme sa vrátili, o večernú zábavu sa postaral Stendov notebook a kinoprojektor, pomocou ktorých sa púštal starý kedysi slávny seriál Štyria tankisti a pes, v dnešnej dobe pôsobiaci prinajmenšom úsmevným dojmom...
Na druhý deň začali postupne dochádzať ďaľší členovia Čs. úderníkov a Kornilovcov a už ráno sa v dome brata Stendy nachádzala slušná sila na začatie nejakej ofenzívy :) Ráno pri raňajkách sme pozerali zaujímavé vojnové filmy a potom sme šli na výlet - pozrieť si hrad Karlštejn a tzv. Malú Ameriku - čo je v podstate zaplavená priepasť, ktorá bola kedysi zrejme kameňolomom.
Večer, keď sme sa vrátili, sa usporiadala veľká klubová porada, kde sa bilancoval ubehnutý rok a robili sa plány do budúcnosti. Po porade nastúpila zábava - riadne sme sa nasmiali hlavne na vydarenej komédii, v ktorej sa režisér Radek spolu so Stendom "Prousensteinom" ukázali aj ako výborní komici :)))
Ďaľší - posledný deň strávený v Dobřichovicích sme sa v podstate chystali na dlhú cestu domov, bratia legionári sa postupne rozchádzali a i my sme sa už museli pripraviť na odchod. Po rozlúčke sme sa pobrali na vlak do Prahy, tam sme presadli na IC smer Břeclav, tu sme opäť prestúpili na rýchlik R 233 Svätopluk, ktorý nás doviezol priamo do Senca. Prežili sme pekný víkend, ktorý sa dúfam o rok znova zopakuje.


Spracoval: br. Ján Mrva


Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.