http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Kronika klubu - rok 2004

13.5.2004
Konala sa 1. ustanovujúca schôdza KVH - ČS légií 7. Streleckého pluku Tatranského, kde na základe rozhodnutia členov ustanovujúceho výboru boli rozdelené funkcie nasledovne:

Za predsedu KVH 7. Streleckého pluku Tatranského bol zvolený brat Miroslav Bilský, ktorého komisia zároveň povýšila do hodnosti slobodníka.

Za podpredsedu KVH 7. Streleckého pluku Tatranského bol zvolený brat Ján Mrva.

Schôdza sa konala v príjemnom prostredí našej obľúbenej seneckej reštaurácie, medzi členmi panovala vo všeobecnosti dobrá nálada.
5.6.2004
Spolu s bratom slobodníkom M. Bilským som vyrazil na cestu do pevnosti Jozefov, nachádzajúcej sa v mestečku Jaromeř v Českej republike. Tam sa uskutočnila bojová ukážka z 1. sv. vojny dobývanie Rakúsko – Uhorskej pevnosti Przemysl, ktorú v roku 1915 dobyla cárska armáda pod velením gen. Radka Dmitrijeva. Expresom Slovenská strela sme prišli do Pardubíc, odkiaľ sme pokračovali osobným vlakom až na miesto určenia. V pevnosti sme sa prvý krát prezliekli do novučičkých historických uniforiem, dokončených asi týždeň pred pripravovanou akciou. Historické priestory sa priam hemžili nepriateľskými Rakúsko-Uhorskými, Nemeckými a našimi Legionárskymi uniformami, navodzovali tak zvláštnu atmosféru rokov Veľkej vojny. Zakrátko nás prišiel privítať brat desiatnik Pavel Jaroslav Kuthan z KVH - 1. ČS úderného práporu spolu so svojimi druhmi. Začali sa prípravy na bojovú ukážku, na ktorú sme boli pozvaní. Okolo druhej hodiny poobede sa zoskupili všetky pluky KVH a za dunivých zvukov vojenského bubna sa pochodovalo okolo námestia. Zanedlho na to sme mašírovali do priestorov určených pre rekonštrukciu, kde sa jednotky rozmiestnili na svoje pozície. Boje začali o 15.00 útokom na Rakúsko - Uhorské pozície. Vojaci c.k. armády sa úporne bránili, napriek tomu boli pozície za silnej podpory guľometnej paľby úspešne dobyté. Tu by som rád spomenul takticky vydarený kúsok brata Kuthana a brata Bilského, ktorí elegantným spôsobom dobyli c.k. guľometné hniezdo a zajali štyroch nepriateľských vojakov. Neradovali sme sa však dlho, pretože krátko na to pribehli Nemecké posily. Bolo ich strašne mnoho a po jednej nami odrazenej ofenzíve nás vzali zúrivým šturmom a v boji muža proti mužovi nás nakoniec kvôli veľkej presile porazili. Záverečné boje boli skutočne kruté, pri útoku na bodáky sa mi podarilo zapichnúť Nemca, vzápätí sa na mňa vrhli traja ďalší, zvalili ma na zem, v tom medzi nás dopadol ručný granát a skántril nás všetkých.
Diváci boli nadšení a my sme boli strašne unavení. Po ukončení ukážky, ktorá trvala asi hodinu, organizátor poďakoval všetkým bojovým jednotkám zúčastneným na tejto akcii a potom sa odpochodovalo naspäť do pevnosti. Keďže sme chceli s bratom Miroslavom stihnúť expres Slovenskú strelu, idúcu podľa mojich údajov o 18.30 z Pardubíc, využili sme pohodlie automobilu brata Stendy, ktorý mal cestu práve cez Pardubice a na mieste sme boli o 18.10. Tam som zistil svoj omyl, expres vyráža o 17.30, čiže už bol 40 minút preč. Bol som na seba dosť nahnevaný, pretože priamy spoj do Bratislavy išiel až o piatej hodine ráno nasledujúceho dňa. Nasadli sme teda na EC Antonín Dvořák smerujúci do Viedne ( bohužiaľ nie cez Slovenskú republiku), dúfali sme, že z Břeclavi, kde sme mienili vystúpiť, nám vari pôjde spoj do Kútov a odtiaľ by sme mohli pokračovať osobným vlakom až do Senca. Už počas cesty v EC sme s bratom Bilským rozhodli, že najideálnejší a hlavne najistejší spôsob by zrejme bol odvoz automobilom. Vec vyriešila ochota a automobil jedného dobrého kamaráta a môjho bývalého kolegu - Andreja Szolgaya.
jún 2004
Toto obdobie nemám presne zdokumentované, avšak v záujme pravdy treba spomenúť, že brat Bilský zorganizoval niekoľko besied o vzniku ČS légii na školách v Senci a blízkom okolí. Ja som sa pre vysokú zaneprázdnenosť v práci zúčastnil len jednej z nich (gymnázium na Grosslingovej ulici v Bratislave), avšak v budúcnosti mienim nevymeškať podľa možností ani jednu prednášku. Tieto sa stretli s veľkým úspechom, po začatí nového školského roku s osvetou mienime pokračovať...
2-6.7.2004
V piatok 2. júla popoludní nás prišiel navštíviť náš dobrý kamarát a brat Pavel J. Kuthan, predseda KVH. – 1. ČS. úderného práporu z Hradce Králové. Brat Kuthan nám pomohol i pri zakladaní nášho KVH 7. Streleckého Tatranského pluku, za čo mu patrí naša veľká vďaka a uznanie.
Brat Pavel prišiel spolu so svojou priateľkou Simonou, ktorá na nás urobila veľmi dobrý dojem vďaka svojej inteligencii a pozitívnym názorov ohľadom legionárskych záležitostí.
Hneď ako dorazili do Senca, vybrali sme sa ( to jest ja, brat Bilský, brat Kuthan a jeho priateľka Simona) na oddychový výlet na kaštieľ "Červený kameň" pri Častej. Cestou naspäť sme navštívili sochu Ľudovíta Štúra v Modre aby sme vzdali hold tomuto veľkému synovi Slovenského národa.

V sobotu 3.júla sme sa vybrali navštíviť Bratislavu, zastavili sme sa v Primaciálnom paláci, na Bratislavskom hrade a v múzeu v objekte Michalskej brány. Nazreli sme i do dómu sv. Martina. Cestou domov sme sa zastavili pri Mohyle gen. M. R. Štefánika jedného z najväčších velikánov ČS histórie a uctili sme si tak jeho pamiatku.

V nedeľu 4. júla sme hneď zrána vyrazili na cestu do Nových Zámkov navštíviť miesto bojov ČS. legionárov s maďarskými boľševickými votrelcami o dôležitý železničný uzol, kde naši statočný predkovia opäť hrdinsky odolávali presile a zatlačili rozpínajúcich sa Maďarov naspäť za hranice mladého ČS. štátu. V týchto krutých bojoch padol aj veliteľ 39. ČS. Streleckého pluku (Výzvedného) z Talianska, major Jiří Jelínek. V zúfalej situácii, keď videl, že hrozí prerazenie ČS. obrany, vyťahuje so svojho púzdra pišťoľ a odhodlane sa vrhá do protiútoku. Razantným nástupom jeho oddielu boli Maďari zahnaní na útek. Cena však bola privisoká, medzi padlými je aj vpredu bežiaci mjr. Jelínek, ktorý bol zasiahnutý guľkou z guľometu tesne k srdcu. Mjr. Jelínek aj napriek rýchlej operácii zomiera, predtým ho však francúzsky generál Mittelhauser vyznamel ČS. vojenským krížom za statočnosť, ktorý si odopol zo svojho plášťa. Bohužiaľ, na mieste bojov nieje nič, čo by pripomínalo tieto dôležité udalosti. Z bratom Bilským sme si preto zaumienili, že len čo budú k dispozícii nejaké finančné prostriedky, necháme zhotoviť aspoň pamätnú tabuľu a umiestnime ju na miesto vtedajších bojov. Z Nových Zámkov sme šli do dediny Bajč, kde sme našli jeden legionársky pomník (7. domobranecký prápor z Talianska), samozrejme v značne dezolátnom stave, avšak hneď za obcou v novom cintoríne novučičký pomník z lešteného mramoru, pripomínajúci vojakov, ktorí v prvej svetovej vojne padli za "vlasť", čiže vojakov c.k. vojska. Najväčšou nehoráznosťou boli pomaďarčené mená zjavne slovenských príslušníkov rakúsko-uhorskej armády.

5.júl - tento deň sme všetci venovali oddychu.

6.júl - Večer sme spolu s bratom Miroslavom pripravili v miestnom penzióne pohostenie pre našich čestných hostí - brata Pavla a jeho priateľku Simonu, keďže nasledujúceho rána odchádzali naspäť do Hradce Králové.
Po ukončení hostiny sme odprevadili brata Kuthana a Simonu a rozlúčili sa s nimi. Ráno ich čaká dlhá cesta do Čiech.
29.7.2004
V piatok dňa 29.7 2004 sme sa s bratom Bilským rozhodli, že si spravíme peší pochod zo Senca na hrad Červený kameň pri Častej v rámci klubového výcviku. Trasu dlhú 25 kilometrov , vedúcu väčšinou cez lesy a polia sme zvládli za 7 a pol hodiny bez problémov.
5-7.8.2004
Piatok o 14.00 sme spolu s bratom Miroslavom Bilským vyrazili do Čiech na bojovú ukážku z obdobia 1. sv. vojny, ktorá mala prebehnúť pri Mladejove. Na miesto sme sa doviezli automobilom brata Miroslava približne okolo 19.00. Miesto zrazu bolo na poli, ktoré stúpalo do pomerne strmého kopca smerom na sever. Pivo sa veselo čapovalo, vojakov postupne pribúdalo. Večer, sa najprv premietal dokument o 1. svetovej vojne, potom prišla na rad zábava - bábkový Dobrý vojak Švejk. Atmosféru večera umocňovali dobové zbrane a uniformy, cítili sme sa uvoľnene a dobre. Takisto sme zistili, že vo Felícii môžu (síce nie veľmi dobre, ale aspoň môžu) prespať dve dospelé osoby.
Na druhý deň začalo vojakov pribúdať, po raňajkách aj divákov. Všetky prítomné vojenské jednotky sa zoradili a odpochodovali k miestnemu pamätníku uctiť si obete 1. svetovej vojny. Na tomto mieste prišlo k incidentu, keď jeden prorakúsko-uhorský kvázičech začal haniť pamiatku ČS. legionárov a obviňovať ich zo zrady. V legionárskych radoch to začalo vrieť a brat Bilský otvorene vystúpil proti tejto nechutnej demagógii. Pristúpil k tomuto pánovi (ktorý je vraj dokonca predsedom obce legionárskej v Brne!!!) a ľahko mu vyvrátil jeho šialené teórie. Na to sa pridali aj ostatní bratia a tým sme tomuto nechutnemu vystupeniu učinili koniec.
Po návrate na pole sme mali zmiešané pocity s predošlého incidentu. Poobede však začala príprava k boju a my sme v tom čase mali započať bojové cvičenie. To trvalo asi hodinu, a preverilo našu schopnosť obstáť v nasledujúcej ostrej bitke.

Tesne pred 15.00 hodinou po legionársko-ruskú armádu prišiel parný vlak a odviezol nás na pozície. Dostali sme rozkaz nabiť zbrane a pripraviť si bodáky. Útok začal náhle, naši nepriateľskú základňu vzali prudkým čelným šturmom a všade sa ozývala mohutná streľba. Ja s bratom Miroslavom sme boli zatiaľ v zálohe a aj s ďalšími niekoľkými desiatkami bojovníkov nás ako posily na front viezol vlak. Tam dal veliteľ rozkaz zapojiť sa do boja a my sme sa z hromovým hurá vrhli z pravoboku na nepriateľa, odrážajúceho čelný útok našich. Útok bol naozaj silný a rýchly, zaskočený nepriateľ bol donútený rozdeliť svoje sily a začal po nás páliť s poľným delostrelectvom. Všade v okolí vybuchovali granáty a bojisko sa halilo do hustého dymu. Stratil som kontakt s bratom Bilským a nadovšetko sa mi zasekol náboj v puške preto som odbehol do ústrania chybu napraviť. Po krátkej chvíľke som sa znova vrhol do toho vriaceho kotla, vtom ma omráčil výbuch delostreleckého projektilu a ja som sa zrútil na zem. V hustej bielej hmle sa nedalo dýchať, štípali ma oči a nosné dutiny, začal som sa báť najhoršieho - vari rakušáci použili plynové granáty? Z hustého dymu sa náhle pripotácal omráčený brat Kuthan, padajúc k zemi si držal obe sluchy. Za okamih sme však obaja prišli k vedomiu a svorne sme nasledovali našich bratov, ktorí za tú krátku dobu mojej bezmocnosti postúpili vpred o značný kus. Začal sa krutý boj muža proti mužovi. Táto pohroma protivníka dostala na kolená a po krátkom preň beznádejnom boji sa temer okamžite vzdal. Naše straty boli minimálne, čo sa však nedá povedať o stratách c.k. armády.
Kľud netrval dlho, ledva sme doplnili muníciu do zásobníkov našich mosiniek, ozvala sa spoza trate silná guľometná paľba. Blížil sa nemecký transport plný čerstvých riadne vyzbrojených posíl, omnoho ťažší oriešok ako demoralizovaní vojaci c.k. armády. Náš vlak musel pod ťažkou paľbou nemeckého panciernika ustúpiť a my sme tak prišli o riadnu časť našich bojových hodnôt. To sa maximálne prejavilo pri pechotnom útoku nemeckých vojakov, ktorí sa v presile na nás vrhli jak hordy barbarov, a my sme boli donútení ustúpiť. Nemci sa však nezastavili v späť dobytom tábore, prenasledovali nás ďalej a keď proti nám zasiahli aj z ničoho nič sa objavštivé bulharské jednotky, bol náš osud spečatený. Niekoľkonásobne väčšia sila nás doslova prevalcovala a my sme museli do jedného padnúť.

Takto skončil náš boj. Skončil tak preto, lebo bol pre oko diváka dopredu dohodnutý. Keby bol skutočný, vyhrali by sme.

Ovšem to nie je všetko. Po boji sa síce všetky prítomné jednotky zoradili a zožali zaslúžený potlesk od divákov, zanedlho sa však mal začať ďaľší boj, boj bez divákov s omnoho prísnejšími pravidlami... Bol o niečo kratší ale omnoho namáhavejší, odohrával sa totiž v lese, keď nemci a rakúsko-uhorskí a nemeckí vojaci prepadli náš transport. Počas prudkej prestrelky sa našej jednotke minuli ručné granáty, ktoré by sa práve teraz zišli. Všade sa ozývala silná streľba, protivníka nebolo v hustom poraste temer vidieť. Avšak predsa sme sa ubránili a dokonca sme prevzali iniciatívu boja, ktorý stále nestrácal na intenzite. Železničná trať bola v strmej doline, nemci teda boli v značnej výhode. Museli sme sa predierať kríkmi a prekonávať prudké stúpania, zakrátko sa na nás vrhli čerstvé zálohy, kde som mal príležitosť prepichnúť bodákom dvoch nepozorných vojakov. Túto príležitosť som stopercentne využil. Vzápätí na to môj život predčasne ukončili výstrely z pištole z tesnej blízkosti. V ťažkej situácii sa ocitla čata br. Desiatnika Kuthana v ktorej bojoval aj br. Slobodník Bilský. Pri útoku na nepriateľské guľometné postavenie nachádzajúce sa na vyvýšenine bola takmer úplne zdecimovaná, prežili len traja. Krátko na to sa bitka, ktorá nemala víťaza, skončila.

Tak, a to je asi tak všetko. Nastúpení sme obdržali pochvalu od miestnych organizátorov a parné vláčiky nás odviezli naspäť do tábora. Tam sme si konečne pri pive a večeri dobre oddýchli. Prišla hrať nejaká rocková skupina a potom sa všetci pobrali do stanov alebo automobilov na zaslúžený odpočinok.

Na druhý deň sme s chystali na odchod. Rozlúčili sme sa s bratmi a okolo 9.30 sme opustili Mladejov s tým, že sa sem budúci rok určite vrátime.
28.8.2004
Skoro ráno dňa 28 augusta 2004 sme s bratom Bilským nastúpili na parný rýchlik Albatros, určený na odvoz odbojárov SNP a sympatizujúcej verejnosti na vyvrcholenie osláv 60 výročia SNP, konajúcich sa v Banskej Bystrici. Parný rušeň určený na zvláštne príležitosti sa napriek svojmu veku zahanbiť nedal a svojich 10 vagónov ťahal úctyhodnou rýchlosťou.
Počas cesty sme sa zoznámili s osemdesiatročným odbojárom Jánom ....., ktorý mal počas temer šiestich hodín trvajúcej cesty dostatok času porozprávať nám svoj podiel na odbojovej činnosti počas Slovenského národného povstania. Rozprával, ako sabotoval presné leštenie súčiastok do elektromotorov v Dubnickej továrni na ich výrobu, ako spolu zo svojimi druhmi bránil mesto Martin pred Nemeckou presilou, rozprával o svojom najlepšom priateľovi Ivanovi pochádzajúceho z Minska, ktorého neskôr Nemci zajali a obesili, hovoril o prepadoch automobilových konvojov, o vyhadzovaní vlakov do vzduchu a napokon i o zranení, ktoré utŕžil pri náhlom strete so štvoricou vojakov Wehrmachtu. Boli to veľmi zaujímavé a pútavé príbehy plné odvahy a hrdinských činov, pri ich počúvaní som ľutoval, že som si so sebou nezobral diktafón alebo aspoň zápisník... Uvedomil som si totiž, že čas si vyberá svoju daň a priamych účastníkov odboja je bohužiaľ čoraz menej...
Do Banskej Bystrice sme dorazili okolo 10 hodiny, oslavy už boli rozbehnuté v plnom prúde. Bohužiaľ, keďže sme s bratom Bilským nefigurovali na zozname pozvaných, s programu sme nemali také potešenie jak som si predstavoval, naviac nám začalo výpravu komplikovať i neznesiteľne páliace slnko. Po excelentnom vystúpení tanečného ľudového zboru Lúčnica a básnickom prejave herca Ladislava Chudíka prišiel na pódium so svojim prednesom i prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, po ňom rečnil Pavol Hrušovský a napokon premiér Mikuláš Dzurinda.
Z obáv o stihnutie posledného spoja z Bratislavy do Senca sme nepočkali na naspäť smerujúci Albatros, ale sme nastúpili do vlaku idúceho do Zvolena a odtiaľ na rýchlik priamo do Bratislavy. Albatros za nami zaostal asi jeden a pol hodiny, takže moje obavy sa ukázali ako opodstatnené.

S akcie som mal pravdupovediac zmiešané pocity, vďaka neochote organizátorov dodatočne nám zaistiť pozvánky sme toho moc nevideli. Naša cesta však splnila svoj účel, pohovorili sme si s bývalým partizánom, ochotným porozprávať nám podrobnosti svojej činnosti bez zbytočných prehováraní z našej strany a už len svojou prítomnosťou sme dokázali, že k týmto ľuďom cítime veľkú úctu za ich neskutočnú odvahu počas doby, keď všade číhala smrť...
25.9.2004
Tohto dňa (sobota) sa otvára v Piešťanoch nové vojenské múzeum, pri tom samozrejme my legionári nesmieme chýbať. Bohužiaľ moja nálada nieje príliš v poriadku, pod môj duševný stav sa zapísalo hlavne nadmerné a intenzívne odčerpávanie mojich síl zamestnaním v softwarovej firme. Z tohto dôvodu som pár krát na brata Bilského bezpredmetne vyštekol, za čo sa mu i teraz, v dobe písania tohto textu ospravedlňujem. Ale k veci...
Na miesto určenia sme prišli o 11.00, brat Miroslav sa ihneď prezliekol do uniformy (ja som už uniformu oblečenú mal), zobrali sme vintovky a zvítali sme sa s Romanom Moravcom, ktorý tu mal aj so svojimi chlapcami na starosti menšiu rekonštrukciu boja (obdobie 1945). My sme sa tohto zúčastnili len ako diváci. V múzeu bolo množstvo veľmi zaujímavej bojovej techniky, prevažne z obdobia 2 sv. vojny a studenej vojny. Nechýbali tanky T34, T55, a T72, delostrelectvo a mínomety, nejaké ženijná a prepravná technika, vrcholom bolo však pomerne slušné množstvo lietadiel (SU 22, Mig 21, Mig 23 a iné). Ľudí tam veľa nebolo, organizátori totiž poplietli dátumy, ale expozícia je pekná a ja som spokojný. Domov sme prišli okolo 16.00.
2.10.2004
Tento dátum sa dá považovať za oficiálne zahájenie prác na našej internetovej stránke. Náš webmaster je môj starý kamarát a bývalý kolega Andrej Szolgay, ktorý už viackrát preukázal svoju spoľahlivosť a dobrú vôľu. Všetci dúfame, že stránka bude dokončená ešte pred 86. výročím založenia ČSR (28.10 1918).
27.10.2004
Naša internetová stránka http://www.tatranci.wz.cz bola úspešne dokončená.
28.10.2004
V tento deň sme si uctili 86. výročie vzniku Československej republiky ktorá vznikla 28.10.1918. Pri pomníku pred Slovenským Národoným Múzeom v Bratislave sa zišli ľudia, z ktorích mnohí nesúhlasili s rozdelením Československa a rozdelením našich dvoch bratských národov do dvoch republík na dva štáty. Pripomína mi to povesť o Svätoplukovych prútoch.
Pristúpili sme k pomníku a položili sme veniec z kvetov vo farbách našej národnej zástavy. Po prejave, v ktorom brat Bilský prehovoril k prítomným a vyzdvihol výdobytky nášho prvého národného revolučného vojska sme si získali značné sympatie zúčastnených, ktorých potešila skutočnosť, že odkaz ČS. legionárov nezanikol a ich tradície pretrvavajú aj napriek neúprosnému toku času... Pravda Vítazí!
3.11.2004
V túto novembrovú stredu sme zorganizovali besedu v seneckom gymnáziu. Napriek maximálnej neochote jednej členky tamojšieho učiteľského zboru beseda napokon bola, zúčastnili sa jej dve triedy študentov. História vzniku ČS. légii očividne mnoho z nich zaujala, bohužiaľ vyskytli sa aj takí, ktorí v besede videli len možnosť vyhnúť sa riadnej vyučovacej hodine. Napokon však všetko dobre dopadlo a okolo 12 hodiny sme spokojní gymnázium opustili, brat Miroslav s riadne vyschnutým krkom.
december 2004 - marec 2005
Táto doba bola venovaná vnútorným klubovým aktivitám, hlavne rozprave o ďalšom smerovaní KVH - 7. Streleckého pluku Tatranského. Naša internetová stránka bola doplnená o ďalšie zaujímavé informácie, pribudla napr. rubrika o zbraniach používaných ČS. légiami a ich protivníkmi.


Spracoval: br. Ján Mrva


Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.