http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Sedemdenná vojna s Poľskom

Krátko po vzniku Československej republiky v októbri 1918 vznikol spor o oblasť Tešínska so susediacim Poľskom. Napriek tomu, že hranice mladej republiky boli medzinárodne uznané štátmi Dohody a jednalo sa o české historické územie, nehodlalo sa s tým Poľsko zmieriť a po rozpade Rakúsko-Uhorska toto územie vojensky obsadilo. Nemalú váhu pritom malo i uhoľné bohatstvo tejto oblasti a potreba zabezpečenia uhlia pre Československo.
Zemský národný výbor pre Sliezsko v Sliezskej Ostrave riešil situáciu provizórne uzatvorením dočasnej dohody o dočasnej demarkačnej línii na Tešínsku s Poľským národným výborom tešínskeho kniežatstva. Táto dohoda však nebola pre Československo vôbec výhodná, pretože na základe podmienok v nej pripadala väčšina Tešínska Poľsku. Na časti, obsadenej Poľskom sa tiež nachádzala i časť košicko-bohumínskej trete. Tá bola potrebná k železničnému spojeniu so Slovenskom, kde začali problémy s Maďarskom, ktoré sa "horného Uhorska" ako nazývali naše Slovensko nechcelo vzdať.
Túto udalosť znova tlmočil Dr. Eduard Beneš na mierovej konferencii v Paríži. Hranice Československa boli Dohodou potvrdené. Poľsko to však nehodlalo akceptovať. Konflikt sa začínal priostrovať.
Československo však nemalo v prvých dňoch svojej samostatnosti vlastnú väčšiu vojenskú silu, o ktorú by mohlo obranu svojich práv oprieť. S horúčkovitým úsilím sa tvorilo mladé československé domáce vojsko z bývalých rakúsko-uhorských jednotiek, sokolských a dobrovoľníckych formácií, ktoré sa neskôr osvedčili v bojoch o Slovensko s maďarskou armádou. Túžobne bol teda očakávaný návrat čs. legionárov zo zahraničia, ktorí mali veľké bojové skúsenosti a výzbroj. Do konca roku dorazili čs. legionárske pluky z Talianska v sile dvoch divízií (6. a 7. divízia). Väčšinou boli okamžite odoslané na Slovensko k zabezpečeniu hraníc republiky, do rozpútaného konfliktu s Maďarskom. Bolo však nutné riešiť i problém Tešínska a dôrazne vystúpiť proti narušeniu československej hranice.
Poľská vláda v snahe zvrátiť situáciu vo svoj prospech vypísala na deň 25.1. 1919 v Tešínsku voľby, ktoré chcela mať pod svojim vplyvom. Medzitým dorazili do Československa i pluky čs. legionárov z Francúzska. Urýchlene bol Ministerstvom národnej obrany vypracovaný postup k obsadeniu a zabezpečeniu Tešínska.
Ministerstvo národnej obrany vydalo 19.1. 1919 rozkaz k vojenskému obsadeniu Tešínska. Operácia mala byť zahájená 23.1., ako akcia k udržaniu poriadku na tešínskom území a zabezpečení oblasti. Československo dňa 21.1. 1919 dôrazne vyzvalo Poľsko k stiahnutiu svojej armády a orgánov z územia Tešínska za medzinárodne uznanú československú hranicu. Túto výzvu Poľsko ignorovalo. Zostávalo už teda iba riešenie vojenskou cestou, pretože časové prieťahy s čakaním na zásah spojencov mohli byť osudné.
Velením tejto operácie bol Ministerstvom národnej obrany poverený uvedeným rozkazom dňa 19.1. 1919 podplukovník Josef Šnejdárek, čs. legionár z Francúzska.
Šnejdárkova vojenská skupina teda prekročila dočasnú demarkačnú čiaru. Bola tvorená legionárskym plukom z Francúzska ( o sile 3 práporov), práporom domáceho 54. pešieho pluku z Olomouca, práporom domáceho 93. pešieho pluku zo Šumperka, domácim 17. poľovníckym práporom z Fryštátu, práporom dobrovoľníkov z Bohumína a práporom dobrovoľníkov z Orlovej. To boli všetky sily, ktoré v danej oblasti mohlo československé velenie nasadiť. Na podporu československého postupu vytvárali v Tešínsku miestny obyvatelia dobrovoľnícke formácie, nazývané Národné gardy (asi 5.000 mužov). Postup hlavných síl Šnejdárkovej skupiny mal byť podľa plánu podporovaný z oblasti severozápadného Slovenska dvoma prápormi 35. čs. streleckého pluku z Talianska, pod velením talianskeho plk. Grasselliho. Neskôr bol ešte posilnený práporom legionárskeho 33. streleckého pluku z Talianska.
Proti Šnejdárkovej skupine tu stálo poľské vojsko, ktorému velil plukovník František Xaver Latinik. Poľské vojsko na Tešínsku malo silu 5 práporov s podporou 4 guľometných rôt, jazdeckej čaty a 1 delostreleckej batérie. Ďalej tu mal Latinik k podpore asi 550 mužov poľskej polície a okolo 6.500 miestnych poľských dobrovoľníkov.
Pred zahájením operácie predal ešte podplukovník Šnejdárek veliteľovi poľského vojska plukovníkovi Latinikovi ultimátum, aby do dvoch hodín vypratali poľské jednotky Tešínsko až za rieku Bialu. Latinik tieto podmienky odmietol a pripravil sa k odrazeniu československého útoku.
Podľa pôvodných plánov zahájila Šnejdárkova skupina dňa 23.1. 1919 krátko popoludní útok, v smeroch na Bohumín a Karvinú. Tieto útoky podporili podľa plánu súbežným útokom od východu čs. legionárske jednotky z Talianska. Boje s poľskou armádou pokračovali do 26.1. 1919. Čechoslováci úspešne bojom postupovali vpred. Čoskoro získali Bohumín, Ostravu a za citeľných strát dobyli Karvinú. Tešín bol oslobodený 27.1. 1919. Poliaci prekvapení ráznym nástupom Čechoslovákov počas tvrdých bojov ustúpili až za rieku Vislu.
Počas boja ešte dorazila k Šnejdárkovej skupine posila, novoutvorená 2. domáca brigáda, ktorá mala silu 6 práporov, s podporou 2 batérií delostrelectva a 1 jazdeckej eskadróny.
Na základe úspešného postupu obdržal podplukovník Šnejdárek od Ministerstva národnej obrany dňa 27.1. 1919 rozkaz k prekročeniu rieky Visly a zaisteniu železnice Bohumín - Tešín - Jablunkov. Šnejdárek pripravil plán k pokračovaniu útoku. Poliaci boli odhodlaní k húževnatej obrane svojich pozícií. Medzitým aj im dorazili ďalšie posily.
Podplukovník Šnejdárek svoju skupinu rozdelil na tri samostatné časti - severnú, strednú a južnú. So všetkými troma časťami zaútočil dňa 30.1. 1919 na pozície nepriateľa. Čechoslováci úspešne prekonali poľskú obranu na Visle a zaistili priestor západného brehu Strumiene - Malé Ochaby. Najtvrdšie boje s poľskou armádou zvádzala stredná skupina československého vojska u Kisielówa pred Skoczówom, kde svoj ústup zastavili. Veľká časť Tešínska bola teda zaistená. Šnejdárek pripravil na nasledujúci deň plán sústredeného útoku čs. jednotiek na Skoczów. Táto úloha mala byť rozhodujúcou a mala veľkú pravdepodobnosť úspechu. V takom prípade by sa poľská obrana, ktorej časti boli demoralizované bojovými úspechmi Čechoslovákov, zrútila.
Medzitým dorazili Čechoslovákom ďalšie posily. Bol to 1. prápor domáceho 28. pešieho pluku z Prahy, 1. práporu domáceho 3. pešieho pluku z Kroměříža, 2. prápor domáceho 93. pešieho pluku zo Šumperka a 5 práporov dobrovoľníkov. Tým sa dostala československá strana do značnej prevahy pre plánovaný silný útok na Skoczów.
Na nátlak dohodových mocností k mierovému riešeniu zastavilo Československo v noci na 31.1. 1919 na Tešínsku bojové akcie. Podplukovník Šnejdárek z poverenia čs. vlády uzavrel prímerie s veliteľom poľskej armády, plukovníkom Latinikom. Československé jednotky zostali stáť na dobytej línii. Až 26.2. 1919 boli stiahnuté na novo vymedzenú demarkačnú čiaru, ktorú medzinárodná komisia Dohody stanovila na základe čs. - poľskej zmluvy, uzatvorenej 3.2. 1919 v Paríži na neutrálnej pôde. Toto riešenie nebolo pre československú stranu ideálne, pretože časť dôležitej železničnej trete Bohumín - Tešín - Jablunkov zostala na území, prisúdenom Poľsku. Pre Československo však vystávalo iné nebezpečenstvo - agresia Maďarska na Slovensku. Preto bolo potrebné presunúť čo najviac jednotiek na ohrozené Slovensko.
Počas tejto "sedemdennej vojny" na československej strane padlo 44 mužov, zranených bolo 121 mužov. Zhruba tretina týchto strát pripadla na príslušníkov legionárskeho vojska.
Tento konflikt poznamenal vzťahy Československa a Poľska na celé medzivojnové obdobie a vliekol sa vlastne až do osudného roku 1938. Pomník v Orlovej pripomína dodnes pamiatku československých vojakov, ktorí padli pri tejto operácii k zabezpečeniu našich hraníc.


Autor: br. P.J. KUTHAN Do SJ preložil br. M. BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.