http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Bratislava 1918

Po vzniku Československa 28.10. 1918 bolo prirodzené, že mladá republika si nárokovala na Bratislavu, ako na významné hospodárske, obchodné a kultúrne centrum nového štátu. Bratislava bola navyše historicky úzko spätá z dejinami Slovenského národa. Už pri úvahách o budúcej hranici ČSR vychádzali predstavitelia Slovákov a Čechov z toho, že prirodzenú hranicu na juhu Slovenska bude tvoriť rieka Dunaj. Hovorili zato všetky vojensko-strategické faktory týkajúce sa bezpečnosti mladého štátu. Navyše Bratislava bola pre ČSR významným uzlom obchodných ciest, lodných, či železničných a významným priemyselným strediskom. Záujem o Bratislavu však neskrývane prejavovali aj Maďari a Rakúšania, ktorí v tom období tvorili národnostnú väčšinu mesta. Slovákov a Čechov žilo vtedy v Bratislave cca. 20% zvyšok tvorili Rakúšania a Maďari. Hlavne Maďari sa odmietali zmieriť s myšlienkou, že Bratislava by sa stala súčasťou Československa. Vymýšľali preto rôzne vykonštruované a nezmyslené posolstvá akým bolo napríklad posolstvo -Pro Hungaria-, ktoré poslali do Versailles: odmietalo sebaurčenie národov, skresľovalo históriu, napríklad aj tvrdením, že Slováci sú potomkovia ľudí, čo sa do Uhorska prisťahovali až v 12. storočí. ... Autormi tohto posolstva boli naničhodní maďarskí profesori z Alžbetínskej vedeckej univerzity v Bratislave, ktorí boli strojcami rôznych provokácií.
Napätie a nervozita Nemcov a Maďarov v meste stúpala, hlavne po nóte maršala Ferdinanda Focha maďarskej vláde z 3. decembra 1918, ktorá uznáva oprávnenosť obsadiť územie Slovenska čs. vojskom a vyzýva maďarskú vládu - aby bez odkladu odvolala svoje vojsko z územia Slovenska. Maďari začali presadzovať tendenciu aby sa Bratislava stala slobodným a nezávislým mestom pod názvom Wilsonovo. Tieto snahy však už boli márne a o obsadení mesta čs. légiami už bolo rozhodnuté.
K prvým kontaktom čs. jednotiek s nepriateľom došlo už začiatkom novembra 1918. Asistenčná rota npor. Ripku (11 dôstojníkov a 120 vojakov) prekročila pod jeho velením dňa 4.11. 1918 moravsko-slovenskú hranicu a bez boja obsadila Malacky. Dňa 6.11. 1918 dostala posilu (asi 100 mužov a dva guľomety) a npor. Ripka postupoval ďalej na juh, kde sa zrazil s maďarskými oddielmi, ktoré podnikali výpady po železnici smerom k Malackám. Posilnenému oddielu npor. Ripku sa však podarilo prelomiť nepriateľa a postúpiť bližšie k Bratislave, obsadil stanicu Zohor a stanicu Devínske jazero kde došlo k zrážke s maďarskou národnou gardou. Tu sa postup zastavil a bola dohodnutá provizórna demarkačná čiara medzi oboma stranami.
Málopočetné jednotky čs. vojska však v priebehu novembra ešte neboli schopné vážnejšie ohroziť Bratislavu. Maďari mali v novembri na obranu Bratislavy k dispozícii 549 vojakov a dôstojníkov, 3 922 národných gardistov, 603 civilných strážcov (občianske stráže), formujúci sa 13. peší pluk, jedno lietadlo a obrnený vlak. Začiatkom decembra však vzrástli čs. jednotky na Slovensku na 8 300 vojakov a 500 koni. Pod velením plk. Františka Schöbla dobyli naspäť Žilinu, Trnavu a 10. decembra 1918 aj Nitru. Návšteva podmaršála Diviša vrchného veliteľa čs. brannej moci 13.12. 1918 v Uherskom Hradišti, však rozhodla o tom, že Bratislavu obsadia čs. légie z Talianska.
Prvá skupina čs. legionárov bude vysadená v priestore Hodonín - Senica - Kúty. Tak sa v pondelok ráno 30. decembra 1918 vydala 7. divízia čs. légií z Talianska v sile (33. čs. pluk, 39. čs. (výzvedný) pluk, III. prápor 34 čs. pluku, skupina divíznych guľometov, švadróna jazdy aj s obrneným automobilom, dve batérie delostrelectva, rota zákopníkov, telegrafná rota) na pochod v smere Bratislava - Komárno. Z aktuálnych správ ktoré dostávalo čs. velenie sa dalo usudzovať, že v Bratislave vládne búrlivé napätie. Najsilnejšie maďarské jednotky sú vraj v okolí Dynamitky a pri stanici oproti Devínskej Novej Vsi, pričom obsadené sú aj výbežky Malých Karpát. Nepriateľské sily v meste a okolí sa odhadujú na 10 000 až 15 000. Hovorilo sa aj o obsadení Nobelovej továrne na dynamit v počte asi 200 mužov a 10 diel, posádke v Devínskej Novej Vsi 280 mužov, 5 guľometov a 4 delá. Posádku mesta tvorí nedávno povolaných 5 ročníkov pri náhradných práporoch (od 72. pešieho pluku asi 1 000 mužov, od 13. honvédskeho pešieho pluku 840 mužov), ktorých počet sa však dezerciami denne zmenšuje. Okrem toho bolo v meste cca. 500 mužov vykonávajúcich poriadkovú službu, pretože sa v meste vyskytli nepokoje a hrozilo rabovanie.
Úlohou obsadenia Bratislavy bol poverený 33. pluk čs. légií, pričom 39. výzvedný pluk čs. légií plnil úlohu zálohy. Po železničnom presune do stanice Zohor, pokračoval 33. čs. pluk v postupe na Marcheg a Devínske jazero, kam dorazil večer 30. decembra 1918. Počas presunu sa jeho predsunuté hliadky dostávali do častého a ostrého stretu s nepriateľom, čo viedlo k záveru, že splnenie úlohy nebude bezproblémové. Generál Boriani rozdelil obsadzovaciu akciu na dve etapy: 1.) priblíženie sa k mestu, 2.) obsadenie mesta.
Dňa 31. decembra 1918 o 6. 00 hod. ráno, vyrazil 33. čs. legionársky pluk smerom k Devínskej Novej Vsi - Lamaču až na kótu 439 (vrch Kamzík). Československé jednotky sa čoskoro dostali do silnej guľometnej paľby nepriateľa, ktorí sa začal tvrdo brániť, podarilo sa im však obsadiť železničnú trať južne od Devínskeho jazera a železničný most, kde ukoristili dva nepriateľské guľomety. Krátko po 9. 00 hod. ráno začalo do čs. pozícií páliť aj nepriateľské delostrelectvo postavené pri Devínskej Novej Vsi a pri Lamači. Pod náporom čs. jednotiek však začal postupne stred maďarskej obrany ustupovať, krídla sa však naďalej húževnato bránili. Napokon však aj oni podľahli rýchlemu a razantnému postupu čs. vojska, ktoré nad obrancami Lamača nadobudlo prevahu. II. práporu 33. čs. pluku sa pod velením rotmajstra Jana Ingra podarilo dobyť železničnú stanicu Lamač a I. prápor 33. pluku zajal oddiel maďarského vojska, 2 delá, 6 guľometov a 12 koní. Časť obrancov Lamača sa však zhromaždila v priestore cementárne, odtiaľ začala páliť na Čechoslovákov z guľometov, podporovaná delom, ktoré tak vytvorilo krížovú paľbu s delostrelectvom pri Devínskej Novej Vsi, kde maďarská posádka ešte stále kládla odpor.
Maďarské jednotky nachádzajúce sa pri cementárni prekážali čs. jednotkám ktoré chceli obkľúčiť Devín zo severu a severovýchodu, veliteľ 33. čs. pluku Riccardo Barreca preto nariadil vyvrátiť maďarskú obranu pri cementárni. To sa o 13.00 hod. podarilo rotmajstrovi Černému a jeho oddielu, s ktorým ďalej postupoval na Devínsku Novú Ves a kooperoval s ďalšími čs. jednotkami ktoré obkľučovali obec so severu a severovýchodu. Po bojovom strete muža proti mužovi, bola napokon maďarská obrana Devínskej Novej Vsi o 17.00 hod. úplne vyvrátená. Maďarom už nepomohol ani obrnený vlak, ktorý vypálil na československé jednotky niekoľko rán z dela.
Útok na kótu 439 (vrch Kamzík) sa pripravoval na základe informácií z prieskumov konaných hliadkou 33. čs. pluku. Prieskumníkom sa podarilo preniknúť cez nepriateľské opevnenia a zistili, že opornými bodmi nepriateľa na kóte 439 (vrch Kamzík) sú (tamojší hostinec a továreň). Dôležité informácie poskytol čs. jednotkám tiež kpt. Heisinger 72. peší pluk a župan S. Zoch.
31. decembra o 13.00 hod. vyrazila 6. strelecká rota, 4 guľometná rota a jedna čata prieskumníkov do útoku. Prekonajúc prekážky v teréne obkľúčili pozície nepriateľa na kóte 439 (vrch Kamzík), po krátkom boji prinútili obrancov k úteku a niekoľkých zajali. Zároveň ukoristili 1 delo a 3 guľomety.
O 16.00 hod. už bola kóta 439 v rukách československého vojska. Súčastne sa veľká časť čs. jednotiek vrhla na železničný most a získala postavenie pri bývalej Rothovej muničnej továrni na Patrónke. V tom čase už Maďari ustupovali na celom útočnom fronte čs. jednotiek. Pozičná čiara 33. čs. pluku légií dňa 31.12. 1918: Devín - muničná továreň na Patrónke - kóta 439 (vrch Kamzík) a jej južný svah - železničný most - kóta 445 - kóta 585 - predsunuté postavenie na Kalvárii.
1. januára 1919 za pokojného dňa zaujali dva prápory 39. čs. výzvedného pluku nachádzajúce sa v Stupave záložné postavenie na výšinách kóta 439 (Kamzík) a Devín. Druhá etapa sa začala v poobednajších hodinách, keď 33. čs. pluk dostal rozkaz k obsadeniu mesta. O 18:30 hod. vyrazili na pochod I. a II. prápor 33. pluku z Lamača do Bratislavy, kam dorazili v troch kolónach okolo polnoci. Ihneď po príchode obsadilo vojsko všetky prístupové cesty do mesta, aby zabránilo vývozu materiálu a úteku nepriateľskej posádky. Zvyšok 7. divízie čs. légií sa zatiaľ približoval k mestu pripravený podporiť prápory 33. čs. pluku v prípade potreby. Správa gen. Borianiho - Mesto bolo obsadené bez zrážky. Pri obsadzovaní dôležitých verejných budov bývalých uhorských úradov, medzi nimi aj uhorskej eskomptnej banky narazili Čechoslováci na odpor. Nepriateľ s úmyslom vylúpiť banku napadol legionárov granátmi, tí guľometnou paľbou protivníka napokon zahnali. Na svitaní 2.1. 1919 obsadila čs. jazdecká švadróna Nobelovu továreň na dynamit a zoraďovaciu stanicu, kde sa zmocnila materiálu pripraveného na odvoz.
Po obsadení Bratislavy sa ukázalo, že maďarská posádka mesta mala 4 - 5 tisíc mužov so 70 delami rôzneho kalibru, z ktorých však iba 6 bolo v postaveniach na obranu mesta. Tie padli do rúk čs. vojska ale ostatné boli prepravené na pravý breh Dunaja. Do zákopov na obranu mesta bolo nasadených 2000 mužov. Čs. jednotky počas približovania sa k mestu zajali1 dôstojníka a 21 mužov, v samotnom meste zajali 1000 mužov. Straty Československej strane: dôstojníci 3 ľahko ranení; mužstvo 41 ranených, (4 ťažko) a 4 nezvestní. Na nepriateľskej strane boli straty mnohonásobne vyššie, počet ranených sa nedal zistiť pretože boli prevezení na pravý breh Dunaja. Na mieste zostalo päť mŕtvych maďarských vojakov a jeden ťažko ranený dôstojník.
Po obsadení Bratislavy bol zabarikádovaný most cez Dunaj na ľavom brehu čs. jednotkami a na pravom maďarským vojskom. Táto situácia trvala až do polovice augusta 1919 keď čs. jednotky obsadili Petržalku a tak v tomto úseku definitívne ovládli oba brehy rieky Dunaj. Vyhlásením Bratislavy za hlavné mesto Slovenska, a presídlením vlády V. Šrobára (splnomocnený minister pre správu Slovenska) zo Žiliny do Bratislavy sa rozptýlili všetky pochybnosti o tom kam naše mesto patrí. Ako napísal sám V. Šrobár v nepublikovaných pamätiach, stalo sa tak "hlavne z dôvodu štátnej a národnej prestíže: pre nedohľadný význam sídla Prešporku pre celé Slovensko a pre štát... nejsť do Prešpurka, značilo zriecť sa Dunaja, Žitného ostrova a celého južného Slovenska." Presídlenie sa uskutočnilo 4. 2. 1919. Konečný názov Bratislava upravil do tejto formy zo štúrovského názvu Bratislav minister pre správu Slovenska V. Šrobár.


Autor: br. M. BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.