http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Doss Alto 1918

V priebehu I. sv. vojny, po vstupe Talianska do vojny v roku 1915, prebiehali i na talianskom bojisku tvrdé boje. Medzi zajatými príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády bolo nemalé percento Čechov a Slovákov.
Čoskoro nato sa v zajateckých táboroch dozvedali zajatí Slováci a Česi v rakúskych uniformách informácie o čs. zahraničnom odboji a boji za slobodné Československo, o čom doposiaľ niektorí z nich počuli iba strohé správy. Začínali vznikať prvé organizácie čs. zajatcov. Najznámejším sa stal "Československý dobrovoľnícky zbor", ktorý založil v januári 1917 Jan Čapek na sokolských ideáloch bratstva a boja za slobodnú vlasť, v Santa Maria Capua Vetere (blízko Neapola). Tento zbor mal i organizačnú vojenskú štruktúru. Pre počiatočnú nechuť talianskej vlády povoliť formovanie bojových jednotiek z čs. zajatcov, o čo Čapek a ČNR v čele s prof. T.G. Masarykom a gen. M.R. Štefánikom usilovali, bol po dohode s vedením ČNR (Česká národná rada), použitý Československý dobrovoľnícky zbor ako pracovná jednotka, napr. pri opevňovacích prácach, čí prácach v továrňach. Od januára 1917 už tiež boli rakúsko-uhorskí zajatci zhromažďovaní do zajateckých táborov podľa ich národnosti.
Nakoniec, predovšetkým vďaka jednaniu gen. M. R. Štefánika na Kongrese utlačovaných národov Rakúsko-Uhorska 8.-10. 4. 1918 v mene Čechov a Slovákov, bolo dosiahnuté 21.4. 1918 povolenie k formovaniu čs. vojska zo zajatcov slovenskej a českej národnosti v Taliansku. Okrem iného k rozhodnutiu prispeli i veľké bojové úspechy čs. legionárov v Rusku a možnosť existencie čs. légie aj vo Francúzsku. Od apríla 1918 do konca októbra 1918 tak mohla vzniknúť 6. a neskôr v druhej polovici r. 1918 i 7. čs. divízia, ktoré sa skladali z peších plukov č. 31., 32., 33., 34., 35., 39. a delostreleckého pluku č. 6. Tak aj v Taliansku vznikol Čs. armádny zbor o sile 20.000 mužov, ktorý nemalou mierou zasiahol do bojov na talianskej fronte s cieľom boja za slobodu Československa. Počas tvrdých bojov predovšetkým v oblasti Alp, ktorých sa Čechoslováci zúčastnili, padlo do konca vojny 355 mužov v boji. Ďalších 55 mužov bolo popravených rakúsko-uhorskou armádou potom, čo boli zajatí (bolo na nich Rakúšanmi a Maďarmi nahliadané ako na zradcov rakúsko-uhorskej monarchie). Čs. legionári v Taliansku sa preslávili hlavne v bojoch na Piave, Montelle, pri Monte di Garda, vo Val Bella, Cima Tre Pezzi, Cima Cada, Passo Tomale, Monte Assolone. Najviac sa však mená čs. legionárov v Taliansku spájajú s bojom na hore Doss´ Alto dňa 21. septembra 1918. Koncom augusta 1918 odrazil 33. čs. strelecký pluk rakúsky útok na čs. pozície u Doss Cassina. 34. čs. strelecký pluk rakúsky útok v oblasti Martella. Čoskoro boli pluky v rámci 6. čs. divízie presunuté do oblasti Doss´ Alta, nachádzajúceho sa nad Padovou, kde vystriedali talianske pluky. Tento vrch vďaka svojej strategickej pozícii počas vojny niekoľko krát zmenil svojho majiteľa. Na vrchu Doss´ Alta bol počas predchádzajúcich bojov vybudovaný polooblúkový obranný tunel pre maximálne jednu rotu vojakov, ďalej i niekoľko guľometných hniezd. V obrannom tuneli sa však dalo ťažko prežívať, boli tu veľmi zlé podmienky. Teraz tu teda v týchto ťažkých podmienkach prevzala obranu časť 33. čs. streleckého pluku. Jeho príslušníci si boli veľmi dobre vedomí, že v tejto vojne existuje pre nich iba víťazstvo alebo smrť, pretože v prípade zajatia rakúsko-uhorským vojskom ich čakala poprava. 6. čs. divízia pod velením talianskeho generála Grazianiho držala tak úsek fronty od Gardského jazera k rieke Adiži s úlohou brániť 2000 m vysoký úsek na masíve Altissimo. Kľúčovým miestom obrany bola práve kóta 703 - Doss´ Alto.
Prevzatie obrany na tomto úseku Čechoslovákmi neušlo pozornosti Rakúšanov a Maďarov, pretože už len samotná existencia čs. vojska bola Rakúsko-Uhorsku tŕňom v oku, hlavne s politických dôvodov, preto už s prestíže sústredili do tejto oblasti silné delostrelectvo a okrem ďalších i úderné jednotky. Príslušníkom týchto úderných jednotiek bolo sľúbené, že za každého zajatého Čechoslováka im bude vyplatená odmena 1000 korún.
Rakúsky útok začal okolo 04:00 dňa 21. septembra 1918 silnou dvojhodinovou delostreleckou paľbou do československých pozícií, najviac na kótu 703. Delostreľba poškodila protipechotné prekážky a prerušila telefonické spojenie, takže obrancovia Doss´ Alta stratili spojenie s velením. Ešte pred skončením delostreleckej paľby zahájili rakúsko-uhorské jednotky silný útok na Doss´ Alto z troch smerov. Obrancovia nemohli dať žiadnym spôsobom správu veleniu o svojej situácii, pretože signálne rakety boli navlhnuté. Čechoslováci pochopili, že sa v tomto boji so značnou nepriateľskou presilou budú musieť spoľahnúť iba sami na seba. I napriek dobrej obrane sa nepodarilo príval niekoľkonásobnej presily zataviť. Došlo k zúrivému boju na bodáky a nože. Valiacej sa nepriateľskej presile však nebolo možné vo vykopaných pozíciách dlhodobo vzdorovať. Obrancovia sa zabarikádovali v obrannom tuneli, v ktorom do vchodu umiestnili guľomet. To sa už rakúske úderné oddiely zmocnili zákopov a pozícií. Situácia hŕstky obrancov bola zúfalá...
Hlásenie rakúskeho 10. armádneho zboru veliteľstvu v Trente dokladá pohľad na boj očami rakúsko-uhorského vojska. "Navzdory zúrivej obrany československých legionárov pokračovali statočné úderné oddiely neohrozene v ústrety svojej úlohe...V následných bojoch muža proti mužovi došlo bohužiaľ k strate dvoch vynikajúcich dôstojníkov, ... ako i väčšieho počtu udatných mužov..."
Samotný veliteľ rakúskeho úderného oddielu podal nasledujúce hlásenie: "Česi bránili sa zúfalo, jeden ich dôstojník, ktorý padol do zajatia, sa zastrelil, ostatní boli pobíjaní šabľami a bodákmi a iba päť ich padlo do zajatia. Tí boli 22. septembra obesení u Arca. Keď vešali prvého, jeho povraz sa dobre dvakrát pretrhol..."
Rakúšania sa za každú cenu snažili dobyť čs. pozície, prebojovať sa do obranných pozícií v tunely, kde si boli istí svojim víťazstvom vďaka silnej prevahe. Obrancovia sa však nevzdávali, bojovali ďalej. Rakúsko-uhorským vojakom sa nepodarilo preraziť ani pri použití plameňometov. Následne sa pokúšali dostať obrancov von z ich pozícií plynovými granátmi. V tuneli zažívali Čechoslováci pravé peklo, napriek tomu sa nevzdali.
Až popoludní prišla pomoc. Tým sa nepriateľ dostal do paľby z oboch strán a bol nútený ustupovať. Posily 33. a 34. čs. strelecký pluk prešli do čiastočného útoku k oslobodeniu obrancov tunela a Rakúšania sa dali na panický útek smerom na Rivu. Vo večerných hodinách sa tak boj skončil, pričom strategická pozícia Doss´ Alta bola ubránená.
V tejto bitke o Doss´ Alto padlo 7 čs. legionárov, 31 ich bolo zranených, 4 boli zajatí a následne Rakúšanmi popravení v Arcu. Rakúsko-uhorské straty boli niekoľkonásobne vyššie.
Rakúsko-uhorské velenie tento útok nechápalo iba ako útok na pozíciu nepriateľa, ale zároveň i ako trestnú výpravu proti Čechoslovákom. Nič z toho sa rakúsko-uhorskej strane nepodarilo, i napriek silnej presile, ktorú mala.
Tento boj vstúpil do povedomia ako najväčšie vystúpenie čs. légií v Taliansku. Talianskí legionári podstúpili i vojensky významnejšie boje napr. na Monte Val di Bella či na Cima Tre Pezzi. Doss´ Alto sa však stalo symbolom predovšetkým vďaka pomeru síl a hrdinstvu jeho obrancov bojujúcich v takmer beznádejnej situácii, v obtiažnom teréne. Talianská tlač na predných stránkach oslavovala úspech Čechoslovákov v boji na Doss´ Alte. 6. Čs. divízii prichádzalo množstvo pozdravných a blahoprajných telegramov o predstaviteľov talianskej vlády, armády a verejnosti. Správa vrchného veliteľa talianskej armády zo dňa 22. septembra 1918 uvádza: "Neochvejné oddiely 6. Československej divízie, ktoré hájili pozíciu na výšine 703, sa bránili s obdivuhodnou chrabrosťou..."
O mesiac nato 28.10. 1918 vznikla Československá republika, čo čs. legionári v Taliansku s nadšením oslávili. Splnil sa tak zmysel ich boja. Prvé jednotky čs. légie v Taliansku sa tak v priebehu decembra 1918 začali vracať do oslobodenej vlasti, ktorá potrebovala ich bojové skúsenosti. Spolu s čs. legionármi z Francúzska, domácou čs. armádou a domobraneckými formáciami, bojovali potom čs. legionári z Talianska ešte v roku 1919 na Slovensku pri obrane republiky s boľševickými vojskami Maďarskej republiky rád.
Autor: br P.J. KUTHAN Do SJ preložil br. M. BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.