http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Bachmač 1918

V Rusku nabrali udalosti po boľševickom prevrate dňa 7.11.1917 veľmi rýchly spád. 20.11.1917 vyhlásila Ukrajina III. Univerzálom republiku, ako autonómnu súčasť ruskej federácie. Dňa 15. decembra zjednali Soviety prímerie s Centrálnymi mocnosťami a 22. decembra bolo zahájené jednanie v Breste – Litovskom. Následne na to bola dňa 12.1.1918 Ukrajina uznaná Centrálnymi mocnosťami a 25. januára 1918 vydáva IV. Univerzál, podľa ktorého je štátom úplne samostatným. Červená armáda pod velením plukovníka Muravjeva však už 8. februára 1918 obsadila Kyjev a ukrajinská Centrálna Rada unikla do Žitomíru. Ukrajinci v reakcii na to požiadali o pomoc proti boľševikom Nemecko a Rakúsko – Uhorsko, ktoré svojimi jednotkami začali obsadzovať územie Ukrajiny.
Tieto pomery veľmi citlivo sledovali aj čs. legionári, ktorí sa v tom období nachádzali na území Ukrajiny. Zdôrazňujúc svoje odhodlanie, bojovať ďalej proti Centrálnym mocnostiam, dostali sa tak do nezákonného pomeru ako k Ukrajine tak k Rusku. Stanovisko vedúcich predstaviteľov čs. odboja v Rusku bolo jasné – za žiadnych okolností sa nenechať vtiahnuť do nastávajúceho chaosu. Niektorí preto navrhovali odísť ku kozákom na Kaukaz alebo cez Kaukaz ďalej na východ, kde by sa spojili s anglickým vojskom. Kolovali tiež návrhy o tom aby sa prešlo na rumunskú frontu. Profesor T. G. Masaryk, ktorý si rumunskú frontu prezrel ešte v októbri 1917, sa však definitívne rozhodol pre presun z Ruska do Francúzska cez Sibír.
Československé vojsko sa teda dalo na pochod Ukrajinou smerom na východ. 1. divízia čs. vojsk sledovaná Nemcami prekročila dňa 28. februára 1918 rieku Dneper. K ďalšiemu pohybu určilo veliteľstvo čs. vojsk dva smery: 1. divízia mala dosiahnuť stanice Priluk a Jična a pohybovať sa smerom na sever k Bachmaču na Kursk. 2. divízia mala ísť južným smerom na Poltavu a Charkov. Veľmi dôležitým, priam životne dôležitým pre čs. vojsko, bol na tejto ich ceste Bachmač. Významný to železničný uzol Ukrajiny, ktorý musel byť uhájený, pokiaľ nebudú evakuované všetky čs. jednotky. Veliteľ 6. čs. pluku Hanáckeho dostal dňa 4.3.1918 rozkaz od veliteľa divízie, aby tvoril zadný voj 2. divízie a k zaisteniu zboru vyslal jeden prápor do Jični s úlohou držať líniu Priluky – Grebjonka až do príchodu 1. divízie. Tento prápor mal zároveň zistiť situáciu v Krutách a Bachmači. Do Bachmača prichádzali striedavo Ukrajinci z Krut a boľševici z Konotopu. Po vzájomnom vyjednávaní sa dohodlo, že Čechoslováci obsadia Bachmač po dobu prejazdu 1. čs. divízie. Zároveň bolo vydané prehlásenie, že čs. vojsko zostane neutrálne v ich vzájomných bojoch.
Nemci mohli doraziť k Bachmaču z dvoch strán, zo severu od stanice Gomel a zo západu od Kyjeva. Tak vznikli dva samostatné úseky (severný) gomelský a (západný) kyjevský. Boli preto okamžite vyslané hliadky severným, severozápadným a západným smerom, ktoré sa vrátili 5. – 6. marca 1918 so správou, že Nemci sú ešte ďaleko za riekou Desnou. Preto bol veliteľom 2. divízie gen. Podgajeckým vydaný (telegrafovaný) nasledovný rozkaz: »Praporu, vyslanému k Jičně, se ukládá obsadit Kruty i Bachmač a prozkoumat zejména prostor na sever od železnice Kruty – Bachmač. V případě pohybu Němců od Gomelu vyhodit most přes Děsnu. Získat zprávy o 1. divisi. Dnes ráno vyslán z Grebjonky ešelon 7. pluku přes Romodan – Romny na Bachmač s úkolem, provést průzkum na Gomel, vyjasnit situaci severně od prostoru Bachmač – Konotopy – Jična a vyvézti odtud všechny lokomotivy a vlakové soupravy. Pplk. Blajerský upraví spolupráci mezi praporem 6. a 7. pluku. Ostatní části 6. pluku zůstávají v Pirjatině až do dalšícho rozkaz«.
Nemci sa sústredili na západ od Bachmača pri Kyjeve, čím vlastne 1. divízii umožnili aby sa úplne odpútala. Na sever od Bachmača v stanici Gomel, však 224. nemecká divízia dostala rozkaz, aby obsadila Bachmač. Veliteľ 224. pešej divízie utvoril ako predvoj zvláštnu skupinu, ktorej velil pplk. gróf Hertzberg. Dňa 7.3.1918 zostali časti 1. čs. divízie na miestach, ktoré dosiahli predchádzajúceho dňa a oddychovali. Iba 1. záložný pluk, ktorý pochodoval samostatne pozdĺž trati na Poltavu, sa v Pirjatine začal nakladať do vlakov.
Medzitým nariadil nemecký Knoerserov zbor 91. pešej divízii v Kyjeve postúpiť z Kyjeva na Bachmač. Severná skupina nemeckých vojsk ktorá, pochodovala zo severu od stanice Gomel sa dostala až do Nizkovky na 4 km od mostu pred Mjenou. Most však ešte predvečerom spálil čs. oddiel škpt. Wiesnera. Noc prešla kľudne a 8.3.1918 sa prieskumný oddiel spolu s škpt. Wiesnerom vydal na rozviedku po trati smerom k Mjene. Tam zistil, že Nemci sú už pri moste a pokúšajú sa ho opraviť. Taktiež bolo odpočúvaním zistené, že Nemci už vedia o prítomnosti jeho oddielu v Mjene a posielajú proti nemu 3 prápory, ktoré majú prejsť rieku Desnu pri Makošine. Hliadka 11. roty 7. pluku sa zatiaľ priblížila k spálenému mostu a zistila, že tam stoja 2-3 nemecké vlaky. Po krátkej prestrelke, bol to vlastne prvý kontakt s nepriateľom pri Bachmači, sa Nemci rozvinuli do reťazca a postupovali smerom na juh k Mjene. Hliadka 7. pluku bez strát ustúpila a okolo 12:00 hod sa všetci vrátili k predsunutému obrnenému vlaku. Popoludní vyprázdnil oddiel škpt. Jungra Makušino. Učinil tak po zničení všetkých výhybok a križovatiek na trati. Rozkazom gen. Šokorova mali potom Čechoslováci postupovať na líniu Kruty – Bachmač – Vorožba s úlohou, krytia a zabezpečenia línie zo strany od Gomelu.
Na západnom kyjevskom úseku nariadil pplk. Blajerský veliteľovi prieskumného oddielu ppor. Mézlovi, aby šiel smerom na stanicu Kruty na trati Kyjev – Bachmač a vykonal prieskum smerom na Bachmač. Bolo tiež treba zháňať lokomotívy a vagóny k evakuácii 1. divízie. Hlavne zásluhou oboch bratov Weinsteinovcov, bolo odoslaných celkovo: 26 lokomotív, 700 vagónov a 43 vagónov uhlia. Prvá divízia pochodujúca na východ dosiahla v severnom smere líniu Voronki – Veprik (3. a 4. pluk), v južnom smere Mokjejevku (1. a 2. pluk).
Dňa 9.3.1918 o 9:15 hod. ráno vyrazil kpt. Kadlec (7. čs. strelecký pluk Tatranský) s 1 delom práp. Lišku, 4 guľometmi Chauchaut a 70 strelcami k mostu cez rieku Desnu. Akonáhle jeho ešelon vyšiel z lesa na voľné priestranstvo, okamžite sa stal terčom nemeckého delostrelectva. Nedbajúc toho postupoval ďalej až na 1 km od mostu. Tam sa jeho oddiel rozvinul a paľbou z dela rozohnal nemecký pracovný oddiel. Potom sa o 11:40 hod. vrátil do Bondarevky. O 14:00 hod. tam prišla správa od istého miestneho občana, že dedinou Jaduty prešiel veľký počet neznámeho vojska, ktorý smeruje na stanicu Doč. Na základe tejto správy kpt. Kadlec usúdil, že ho Nemci obkľučujú z oboch strán a hrozí tak aj prerušenie spojenia s Bachmačom. Preto sa rozhodol, že ustúpi cez stanicu Doč, pred ktorou ešte zničil most do Česnokovky. Správu o obchvatnom manévri Nemcov potvrdil aj strelec 10. roty 7. pluku Mika, ktorý oneskorene dorazil do Česnokovky.
Na západnom, kyjevskom úseku mal oddiel ppor. Mézla obsadenú stanicu Kruty. Podľa výpovedí ruských vojakov, ktorí sa húfne vracali domov pozdĺž kyjevskej trati, sa dalo usúdiť, že Nemci postupujú na Nežín. Taktiež boli spozorované nemecké lietadlá, ktoré robili prieskumnú činnosť. Malý oddiel ppor. Mézla, ktorý bol 47 km od Bachmača preto ustúpil na stanicu Pliski.
Medzitým bolo v Bachmači rušno. Prišiel rozkaz veliteľa 2. divízie generála Podgajeckého, ktorý obsahoval aj správu, že Ruská vláda ľudových komisárov, zjednala mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. Boje na Ukrajine majú teda ráz politických bojov o vládu.
1. divízia dosiahla dňa 9. marca 1918 líniu Jična – Priluky. Správa o tom, že sa 1. divízia začala nakladať do vlakov, vyvolala v jednotkách 6. a 7. pluku obrovskú radosť z toho, že sa ich zásluhou podarí 1. divízii v poriadku ustúpiť cez Bachmač.
Dňa 10.3.1918 bol kpt. Kadlecom vydaný rozkaz k útoku na stanicu Doč – Bondarevka – most. Predvoj tvoril oddiel ppor. Hamáčka, hlavný voj: škpt. Jungr, zadný voj: komb. rota por. Jančíka, bojový ešelon (obrnenec): ppor. Maixner. Celkovo sa teda operácie zúčastnilo 630 strelcov, 14 ťažkých guľometov, 12 ľahkých guľometov a 1 delo.
Z Česnokovky do Doču je asi 13 km. Dedinka Doč, leží za miernou terénnou vlnou a je možné sa k nej nepozorovane priblížiť až na 1 km. O nepriateľovi bolo známe iba to, že je v Doči. Prichádzali rôzne správy, že Nemci majú v Doči 3 prápory, iné zasa, že je tam iba malý oddiel s 3 guľometmi. O 12:30 hod. sa skupina predvoja 8. rota 6. pluku dostala asi na 1 km od Doča. Tu na nich z okraju lesa zahájila paľbu nemecká pechota. Rota sa rozvinula do rojnice a postupovala vpred. Vzápätí sa ozval poplašný signál nepriateľskej poľnice. Po nejakej dobe paľba zosilnela a ozvalo sa aj nepriateľské delostrelectvo. Čs. obrnený vlak vyrazil kúsok naspať a zahájil na Doč paľbu z dela. Kpt. Kadlec sa zatiaľ vybral k hlavnému voju, aby vydal náležité dispozície. Na veľké prekvapenie, našiel hlavný voj rozvinutý po oboch stranách trate cca. 500 m pred predvojom. To malo za následok, že velitelia čiat mali na každej strane trate polovicu svojej jednotky a tak vlastne velili iba jednej z týchto polovíc. V tej dobe ešte prišli Čechoslovákom na pomoc dva ešelony boľševikov s 2 delami.
Kpt. Kadlecovi teda nezostalo nič iné, ako vrhnúť sa do útoku na Doč so zostavou, ktorú mal práve k dispozícii. V Doči sa nachádzal I. prápor 61. nemeckého zemebraneckého pluku (veliteľ kpt. Hauptmann), posilnený oddiel mínometov, 2 delá a pravdepodobne aj guľometný oddiel.
Oddiel kpt. Kadleca vyrazil prudko do útoku. Osamelý domček na pravej strane dediny, bol daný za cieľ veliteľovi 10. roty 7. pluku por. Jančíkovi. Ten bol ešte počas slabej paľby bez zaváhania obsadený. Stred čoskoro dostihol 8. rotu 6. pluku a strhol ju zo sebou, ľavé krídlo postúpilo až k neďalekej vŕbovej aleji. Počas tohto postupu začali páliť aj 2 boľševické delá, ktoré ale strieľali tak nepresne, že šrapneli explodovali nad vlastnou pechotou a iba ju spomaľovali. Obrnenec kpt. Kadleca preto podišiel tak 200 m za vlastnú pechotu a veľmi úspešne ostreľoval delom Doč. Nemecké delostrelectvo sa radšej sústredilo na obrnené vlaky a pechotu nechalo na pokoji. Tej však začali robiť problémy mínomety, ktoré jej pôsobili vážne straty, hlavne na ľavom krídle. Našťastie denným teplom zmäknutá ornica, účinok granátov a mín značne zmierňovala. Oddiely poddôstojníckej školy 6. pluku, postupujúc na západe i východe, ktoré sa medzitým dostali do paľby sa pridali ku krídlam oddielu kpt. Kadleca. Predlžujúc tak reťaz bez jeho vedomia. Veľmi dôležitú správu o umiestnení nemecký diel, priniesol miestny železničný zamestnanec dočského nádražia. Okamžite bol vyslaný posol, ktorý mal túto správu oznámiť kpt. Kadlecovi, bol však cestou ťažko ranený. Tým sa stalo, že kpt. Kadlec sa nedozvedel ani o oddieli poddôstojníckej školy ani o postavení nepriateľských diel. Všetky jednotky doposiaľ postupovali skoro v rovnakej rovine a z približne 600 – 800 m zahájili paľbu z pušiek. Aj vďaka účinnej paľbe ich guľometov nepriateľ miestami úplne stíchol. Nemci sa dobre ukryli medzi krajnými domčekmi, kríkmi a stromami.
Československí dobrovoľníci, celí zablatení pokračovali cez polozamrznuté močiare vpred na steč. V zapätí bol ranený do hlavy kpt. Kadlec, ktorého odvážali na obväzisko. Na celej útočnej čiare vnikli čs. dobrovoľníci do obranného postavenia na okraji dediny Doč a priľahlého lesa. Nastal boj muža proti mužovi, v ktorom boli Nemci zatlačení až na okraj dediny, kde sa zachytili pri vodárenskej veži. Ľavé krídlo vniklo do západnej časti dediny a do lesa, stred obsadil nádražie, kde ukoristil aj nemecké delo, ktoré tam nepriateľ zanechal. Pre rozmočený a blatistý terén ale nemohlo byť odtiahnuté. Por. Homola sa pokúsil o obchvat z východnej strany. Nepriateľ však tento úmysel spozoroval a poslal na ohrozené miesto posily, ktoré sa dostali aj do tyla obchvatnej skupiny. Oddiel por. Homolu zosilený 2. čatou nakoniec nepriateľa, ktorý bol v jeho tyle zahnal. Na hlasné “hurá“, ktoré bolo počuť z ľavej strany, dal príkaz k postupu aj svojej skupine. Schyľovalo sa k večeru a už sa zdalo, že víťazstvo nad Nemcami bude úplné. Už sa držali iba pri vodárenskej veži a v niektorých domoch na okraji dediny. V okamihu, keď už aj táto obrana začala kolísať, nasadili Nemci do útoku jednu pešiu rotu, ktorú mali v zálohe. Značne preriedené čs. ľavé krídlo nápor nevydržalo a začalo ustupovať. Vynikajúco si pri ústupe viedla 4. čata poddôstojníckej školy, ktorá kryla ústup skupiny kpt. Kadleca a navyše ešte pod velením práp. Topinku, prešla do energického protiútoku a prinútila časť nemeckých jednotiek k ústupu. Nemci boli náhlym ústupom Čechoslovákov tak prekvapení, že sa k všeobecnému útoku vôbec neodvážili. Keď už bolo všetko na ústupe, vyrazil vpred obrnený vlak a nakladal ranených a tiež niektorých úplne vyčerpaných strelcov. Potom sa s boľševickým zdravotným vlakom, ktorý prišiel na pomoc vrátil do Česnokovky. Celá skupina prenocovala v Česnokovke, kde sa zaistila predsunutými strážami. Čs. straty v boji pri Doči sa odhadujú na 130 mužov (mŕtvych, nezvestných a ranených). Nemecké straty činili podľa správ unikajúcich ruských železničiarov 300 mužov.
Na západnom úseku pri stanici Pliski, sa nachádzal prieskumný oddiel ppor. Mézla. Dňa 10. marca 1918 skoro ráno, tam dorazil krátky nemecký prieskumný obrnený vlak, ktorý bol doslova olepený ruskými vojakmi vracajúcimi sa z fronty. Čs. stráž do nich zahájila paľbu z bezprostrednej blízkosti, načo sa vojaci rozutekali a vlak ušiel. Nemecký vlak sa ale zastavil asi 1500 m za stanicou, kam k nemu dorazil ďalší ešelon. Pechota, ktorá z neho vystúpila sa ihneď rozvinula a postupovala na Pliski. Čs. rota, ktorá tam ich útoku nemohla čeliť, sa musela stiahnuť, ničiac za sebou trať a výhybky. Na rozkaz plk. Červinku, bola síce na západný úsek poslaná posila dvoch rôt I. práporu 6. pluku ale po nastávajúcom boji, museli Čechoslováci pred presilou Nemcov znova ustúpiť. Nemci tak obsadili stanicu Peski a pomaly sa prepracovávali na východ.
Nastala tak veľmi vážna situácia, pretože Nemci boli iba 10 km od Bachmača a iba 3 km od trete z Jični do Bachmača. To im umožňovalo zahájiť delostreleckú paľbu na vlaky 1. divízie, ktoré po tejto trati k Bachmaču práve prichádzali. Ppor. Mézl, ktorý si uvedomoval vážnosť tejto situácie, pretože vedel, že od západu postupujú 2 nemecké ešelony po 45 vagónoch, teda 2 nepriateľské prápory, poslal rýchlo spojku (slob. Bajgara). Ten bol vyslaný smerom na juh, k ešelonu blížiacemu sa po trati od Jični s odkazom, aby vojaci vystúpili a zaútočili na nemecké pravé krídlo.
Nemci boli napokon zatlačení aj vďaka posile 1. záložného pluku (neskôr 9. čs. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského) pod velením škpt. Kroutila. Vlak zastavil vojak, ktorého poslal ppor. Mézl so žiadosťou o pomoc. Škpt. Kroutil aj napriek tomu, že neodstal žiaden rozkaz k útoku, okamžite poskytol jednotkám 6. pluku pomoc. Pôvodné postavenie Nemcov bolo obsadené. Čs. roty sa potom usporiadali a zakopali asi 300 pred Peskami. Boli vyslané prieskumné hliadky, ktoré čoskoro zistili, že Nemci z Pesiek ustúpili smerom na Pliski a Kruty. Podľa správ ruských zamestnancov železnice, mali na 200 ranených a odviezli tiež 3 plné vlakové plošiny mŕtvych. Značný počet mŕtvych zanechali tiež na bojisku. Čechoslováci mali na západnom úseku straty 5 mŕtvych, 8 nezvestných a 79 ranených.
Do bojov na západnom úseku neskôr zasiahol aj 4. čs. strelecký pluk Prokopa Velikého (Holého). Veliteľstvo 1. divízie vyslalo 10. marca 1918, ako bočnú ochranu na úzkokoľajnú trať v smere na Kruty 9. rotu 4. pluku s čatou guľometov Kolt. Okrem toho bolo ustanovené, že 4. pluk, ktorý sa začal v Jične nakladať do vagónov, vysadí v Bilmačevke I. prápor a obsadí ním dedinu Chvastovce, aby bolo možne ďalej postupovať na Pliski. Ďalšie dva prápory mali ísť okamžite do Bachmača. S I. práporom 4. pluku, ktorému velil por. Gayer a prítomný bol i zástupca veliteľa pluku por. Čeček, boli v Chvastovciach aj vyjednávači. Tí mali na popud OČSNR (Odbočka Československej Národnej Rady) a na rozkaz veliteľa 1. divízie odísť do Plisiek a predložiť Nemcom návrh, aby opustili Pliski a zastavili postup na Bachmač až do včera 13. marca 1918, pokiaľ neprejdú všetky čs. vlaky Bachmačom.
O 22 hodine vyrazili vyjednávači na povozoch do Plisiek. Za vyjednávača bol určený práporčík 4. pluku Bělohlávek, práporčík 2. pluku Kudrna a za 3. pluk vojak Zbíral; doprevádzal ich trubač Kýn. V tej istej dobe vyslal por. Gayer aj malý prieskumný oddiel 4 pluku, aby prerušil telefónne a telegrafické spojenie na trati Kruty a Pliski.
Vyjednávači dorazili do Plisiek o 2 hodine ráno dňa 11.3.1918. vo vlaku tam zastihli veliteľa skupiny pplk. von Restorff, ktorému predložili svoje požiadavky. Nemci so súhlasom otáľali. Vyjednávači však žiadali okamžitú odpoveď, zdôrazňujúc, že inak Čechoslováci zaútočia silou celej divízie. Pplk. von Restorff sa chcel spojiť s veliteľstvom 91. pešej divízie. Jeho snaha však bola márna, pretože spojenie prerušil už spomínaný oddiel, ktorý poslal por. Gayer. Nemožnosť spojenia pôsobila na pplk. von Restorffa tak zdrvujúco, že nakoniec podpísal všetky požiadavky v dohode.

Preklad dohody:
»Detachement v. Restorff, uzatvára s tromi prítomnými parlamentármi československej divízie túto zmluvu:

  1. Nepriateľstvo zastavené do 8 hodiny nočnej 13. marca.
  2. Detachement v. Restorff môže sa kedykoľvek pohybovať ku Kyjevu, zaväzuje sa však nepostupovať k Bachmaču.
  3. Dohoda platí iba pre železničnú trať Kyjev – Bachmač.
  4. Pod dohľadom jedného československého dôstojníka môže sa sanitný oddiel poobhliadnuť po bojisku po ranených a mŕtvych.«
Nemci ihneď ťažili s uzatvorenej dohody; bolo možné konštatovať, že riadne splňujú 4. článok dohodnutej zmluvy – pod dohľadom práp. Kudrnu usilovne zbierali po bojisku mŕtvych, ktorých zhromažďovali na nádraží v Pliskach. Nepoznali by sme Nemcov, ak by sme chceli veriť v ich čestné a chlapské jednanie. Zakrátko sa ukázalo, že sú láskaví, ochotní a zmierliví len vtedy, ak ide o ich kožu. Tak tomu bolo i s uzatvoreným prímerím. Pokiaľ boli odrezaní od hlavných síl a obkľúčení čs. vojskom, Oberst von Restorff podpísal všetko. Akonáhle zmluvu využil v svoj prospech a unikol z pasce, nepovažoval už za potrebné dodržať sa jej. Keď si Nemci odniesli svojich mŕtvych a ranených z bojiska, Oberst v. Restorff vrátil práporčíkovi Kudrnovi originál zmluvy do polovice roztrhnutý s poznámkou, že zmluvu viac neuznáva.
Podobnú dohodu sa čs. vojsko snažilo vyjednať aj na severnom úseku. Keďže ale ani tu nebolo s Nemcami rozumnej reči a pplk. gróf Hertzberg, sa prehlásil za nekompetentného v tejto veci jednať, čs. vyjednávači nakoniec z Doča odišli.
V Bachmači sa medzitým nádražie značne vyprázdnilo. Prebytočné vlaky boli už takmer všetky odoslané a vlaky 1. divízie prechádzali skoro bez zastavenia na východ. Dokonca aj vlaky 6. a 7. pluku sa už pripravovali na odchod. Na nádraží zostali iba ešelony 4. pluku, ktorého dva prápory boli v Peskách a jeden v Bachmači. 3. pluk sa nakladal v Jične, 2. pluk bol už naložený a odišiel z Priluk na Bachmač a 1. pluk sa pripravoval na nakladanie v Prilukách. Z delostrelectva odišla toho dňa z Bachmača na Kursk 2. a 3. batéria. 1. batéria bola naložená a odišla z Priluk na Bachmač a 4. batéria sa ešte nakladala v Prilukách. 5. pluk, ktorý mal podľa rozkazu opustiť ako posledný dňa 11.3.1918 Grebjonku, bol už dvoma prápormi na ceste cez Priluki do Bachmača. Sanitným vlakom boľševikov boli evakuovaní všetci ranení a v spoločnom hrobe v Bachmači bolo pochovaných 24 čs. legionárov, ktorí padli pri Doči a Peskach.
Dňa 12. marca 1918 už prešli Bachmačom takmer všetky vlaky 1. divízie a posledný vlak mal prejsť 13. marca. Preto zaslal plk. Červinka rozkaz por. Homolovi, aby pripravoval ústup. Na základe toho bolo technicko-inžinierskej rote nariadené, aby začala s ničením trate. Do Bachmača prichádzalo v ten deň aj množstvo rôznych revolučných, boľševických štábov, ktoré ponúkali svoje služby. Nemali skoro žiadnu organizáciu, ich velitelia boli často opití a svojimi vlakmi zbytočne blokovali nádražie. Preto sa pplk. Ušakov odobral do štábu veliteľa červených vojsk Primjakova a pani Evženie Boš, kde prehlásil, že Čechoslováci sa s eventuálnym nástupom Nemcov vysporiadajú a ďalšie boľševické vojská niesu potrebné. Tam sa dozvedel, že za vrchného veliteľa fronty je považovaný istý Šarov. Ich štáb je vraj ale nezávislý a že sa mu nepodriaďuje. Pplk. Ušakov potom poslal Primjakovovi správu, že červené oddiely, vyslané na Česnokovku a Peski sa majú hlásiť u príslušných čs. veliteľov, ktorí im ukážu, kde majú postavenie.
O polnoci z 12. na 13. marca 1918 sú na západ od Bachmača, okrem 3 ešelonov 6. pluku, 3 ešelonov 4. pluku a 1 ešelonu 7. pluku, ktoré sú vyčlenené na ochranu stanice, ešte 2 ešelony 3. pluku a 4 ešelony 1. pluku, z ktorých sú ale všetky na ceste k Bachmaču a iba 1 ešelon 1. pluku sa práve nakladá v Prilukách. Ale aj jeho prejazd Bachmačom sa očakáva počas noci.
Asi o 1 hodine ráno, dňa 13. marca 1918 prišiel za pplk. Ušakovom, ktorý riadil pohyb ešelonov na nádraží Bachmač - nákladné aj s húfom ozbrojencov Primjakov a výhražným spôsobom ho žiadal, aby Čechoslováci neodchádzali z Bachmača. Ak ho vraj ponechajú Nemcom je to zrada. Žiadal, aby sa delostrelectvo vrátilo na frontu. Inak vraj sovietska vláda ozbrojene vystúpi proti Čechoslovákom. V tej dobe prišiel na stanicu náčelník štábu 1. divízie pplk. Dorman, ktorý s Primjakovom pohovoril a dal príkaz pplk. Ušakovovi, aby zostal a držal zadným vojom Bachmač, pretože vlak v Prilukách sa značne oneskoril a jeho prejazd Bachmačom možno očakávať až o 6 hodine.
Na severnom úseku sa zatiaľ všetko pripravovalo na odchod a vojaci sa zhromažďovali v Česnokovke. Por. Homola mal na základe telegrafického rozkazu od plk. Červinku, postupovať k Bachmaču až na rozkaz pplk. Ušakova. Počasie bolo tej noci veľmi nepriaznivé. Vojaci cez deň premokli a boli umazaní blatom, navyše v noci ich zastihla prudká víchrica a mráz, čím sa zhromažďovanie jednotiek značne spomalilo. Hlavne mužstvo 6. a 7. pluku bolo zimou, hladom a niekoľkodennou službou veľmi vyčerpané. A práve keď už tieto jednotky nasadali do vlakov, prišiel už spomínaný rozkaz, aby zostali v Česnokovke.
Medzitým stráže hlásili, že nepriateľ sa chystá k nejakej akcii. Po 8 hodine začala nepriateľská delostrelecká paľba. Okolo 9 hodiny zaujali roty III. práporu 4. pluku a 6. rota 6. pluku obranné postavenie asi 5 km na sever od Česnokovky. Nepodarilo sa im však obsadiť postavenia z minulého dňa, pretože tam už boli Nemci. Okolo 11 hodiny zahájila nemecká pechota útok pozdĺž trati v smere na Česnokovku. Sila nepriateľa bola odhadnutá na 1 až 2 pluky. Pplk. Ušakov rozhodol, aby teda jednotky 6. a 7. pluku zostali v Česnokovke a boli rozvinuté proti nepriateľovi. Vojaci, značne premočení, premrznutí, niektorí dokonca bosí, alebo iba v handrách omotaných okolo nôh, boli nasadení do prvého sledu medzi roty 4. pluku. Nemci útočili na širokom úseku a hlavne na pravé čs. krídlo, ktoré presahovali. Bolo zrejmé, že ho chcú obísť. Už sa priblížili k Česnokovke asi iba na 1 km a obkľučovali pravé krídlo, keď dorazila posila, I. prápor 4. pluku a rota boľševikov. Na sever od Česnokovky bolo dobyté malé ale veľmi dôležité návršie. S por. Čečkom bolo potom dohodnuté, že pri vhodnej príležitosti si čs. roty večer nasadnú do vlakov a odídu do Bachmača. Zároveň bol por. Čeček informovaný o koľaji, ktorú vypátral práp. Vrtek od 6. pluku a po ktorej mohli ísť vlaky priamo na nádražie Bachmač osobné, čím sa vyhli kontrole Primjakovových boľševikov libavskom nádraží.
V tej dobe prišiel do Bachmača aj vrchný veliteľ boľševickej fronty Šarov a pýtal na situáciu a čs. plány. Pplk. Ušakov, ktorý sa nechcel dostať do ďalších sporov s boľševikmi, mu radšej plán odjazdu zatajil. Iba mu oznámil, že na západnom úseku je 1 prápor na severnom 3 a v Bachmači tiež 1 prápor. Záloha že je nedostatočná a preto sťahuje zo západného úseku 1 prápor do Bachmača. Tak budú vraj v zálohe 2 prápory a budú umiestnené ďalej na východe, najlepšie v Kalinovke alebo na zastávke versty 97, odkiaľ by mohli ohrozovať ľavý bok Nemcov. Šarov bol veľmi spokojný. Potom sa dozvedel, že viazne zásobovanie, sľúbil a potom aj naozaj poslal niekoľko vagónov potravín, odevu a munície.
Na severnom úseku, nasadili Nemci po svojom neúspechu a následnom ústupe posledné zálohy a okolo 15 hodiny vyrazili do útoku. Boli však privítaní energickou paľbou pušiek, guľometov a boľševických diel. Nepriateľská jazda však obišla pravé čs. krídlo a jej hliadkam sa podarilo preniknúť až k Bachmaču. Na ľavom krídle boli oddiely anarchistov a internacionalistov, na pravom krídle červená garda. Boľševické delá boli na plochých vagónoch ešelonov. Veliteľom celku bol por. Čeček. Nemci sa snažili obkľúčiť pravé čs. krídlo útokom od Nosilevky. Tam bol citeľný nedostatok streliva a okrem toho, červená garda nevydržala nápor a začala ustupovať. Za ňou nasledoval čs. stred aj pravé krídlo. Ľavé krídlo, ktoré zatiaľ postupovalo, muselo postup zastaviť. Vtedy však už všetci dôstojníci a strelci vedeli, že 1. divízia prešla Bachmačom a ich úloha sa skončila. Por. Čeček hlásil telefonicky do Bachmača zahájenie ústupu. Podľa rozkazu, ktorý obdržal mal ustupovať tak, aby Nemci nedosiahli Bachmač pred súmrakom. Hrozilo, že v boľševických jednotkách vypukne panika, ktorá by sa mohla preniesť aj na čs. jednotky. Preto boli nespoľahlivé boľševické oddiely odoslané do Bachmača a jednotky 1. sledu zvoľna ustupovali. Ústupové boje riadil osobne por. Čeček, ktorý svoje stanovisko premiestňoval od jedného železničného strážneho domčeka k druhému a vždy hlásil, kde sa nachádzajú ustupujúce vojská. Ústup sa dial vo veľkom blate a počas neutíchajúcej paľby. Našťastie nemecké granáty sa zarývali hlboko do bahna a väčšinou neexplodovali. Straty ustupujúcich jednotiek boli veľmi malé, zato únava bolo veľká.
O 16:30 hod. opustil pplk. Ušakov nádražie Bachmač nákladné a odišiel s II. práporom 4. pluku na Bachmač osobné. Ešelon II. práporu 4. pluku potom okamžite odišiel v smere Konotopy. O 17:30 hod. prišiel opäť Šarov a žiadal Čechoslovákov o posilu 150 vojakov proti Nemcom. Keďže mu táto daná nebola odišiel, vyčítajúc Čechoslovákom zradu. Neskôr vyšlo najavo, že veliteľ Sosnického boľševického oddielu, dal zatknúť jedného čs. dôstojníka 6. pluku, určeného za veliteľa na osobnom nádraží v Bachmači. Cestou k Primjakovovmu štábu však dôstojník vyskočil z vlaku a podarilo sa mu utiecť.
Na Bachmačskom nádraží sa začali objavovať rôzny velitelia boľševických revolučných štábov, ktorí žiadali aby mohli byť okamžite vypravení z Bachmača. Našťastie zásluhou výpravcu, energického to človeka, ktorý riadil odchody vlakov plánovito a vyvážene sa nádražie rýchlo vyprázdnilo. O 21 hodine prišli do Bachmača na osobné nádražie, posledné pešky ustupujúce čs. časti. Boli to roty 4. pluku, 1. rota 6. pluku, 8. rota 6. pluku a poddôstojnícka škola 6. pluku.
Asi o 21:30 hod. bola na pokyn boľševického komisára zvolaná schôdza všetkých veliteľov. Bolo zrejmé, že boľševici sú popudení, proti Čechoslovákom. V Konotopoch zachytil práp. Petřík telegram Šarovovi, aby boli v Bachmači zadržané 3 čs. ešelony. O 22 hodine prišiel boľševickému komisárovi, odosielajúcemu vlaky z Bachmača telegram od Šarova, aby zadržal všetky bojaschopné jednotky a odosielal iba vlaky s ranenými. To bolo okamžite využité a bol požiadaný o povolenie k odchodu ešelonu s 300 ranenými. Tak bol odoslaný ešelon s rotami 6. a 7. pluku. zostali však ešte dva ešelony, ktoré bolo treba odoslať a to I. prápor 4. pluku a III. prápor 4. pluku, ktorých mužstvo bolo veľmi rozhorčené.
Okolo 23 hodiny bolo ustanovené, že Čechoslováci obstúpia ručnými granátmi nádražie a prevezmú nad ním kontrolu. Už sa k tomu pripravovali, keď bol zrazu boľševický komisár v službe vystriedaný svojim zástupcom. Tomu bolo ihneď povedané, že musí odoslať ešelon s 300 ranenými a tak o 23:15 hod., bol už na ceste aj I. prápor 4. pluku a to opäť pod rúškom ranených. Ešelon III. práporu 4. pluku, ktorý zostal v Bachmači ako posledný sa podarilo do Konotopov odoslať tiež ľsťou. Zástupca boľševického komisára, ktorý nebol veľmi znalý vojenského umenia, sa nechal presvedčiť, že ak odišlo delostrelectvo, nemôže zostať ani pechota a tak odjazd povolil.
Posledný Československý ešelon odišiel z Bachmača asi o polnoci z 13. na 14. marca 1918. Tým bola zavŕšená veľmi dôležitá vojenská operácia. Operácia, ktorá mala za cieľ zachovať existenciu a celistvosť čs. vojska. Ak by sa náhodou Nemcom podarilo obsadiť Bachmač ešte pred evakuáciou 1. čs. divízie, vojsko by sa roztrieštilo a to mohlo mať na jeho ďalší osud neblahé následky. Našťastie čs. legionári na potrební čas Bachmač uhájili a svojich bratov tak vyviedli z hroziaceho nebezpečenstva. Preto je nutné posudzovať boje pri Bachmači a v jeho okolí, ako boje, sledujúce konkrétny a jediný cieľ a to udržanie pozície do prejazdu všetkých čs. ešelonov.
Bojov pri Bachmači sa zúčastnili časti plukov: 4. čs. streleckého pluku Prokopa Velikého, 6. čs. streleckého pluku Hanáckeho, 7. čs. streleckého pluku Tatranského, 1. čs. úderného práporu, 1 čs. záložného pluku. Československé jednotky utrpeli tieto straty; Padlých: 5 dôstojníkov, 45 vojakov. Nezvestných: 41 vojakov. Ranených: 8 dôstojníkov, 199 vojakov.


Autor: br. Miroslav BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.