http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Zborov 1917

Na jar roku 1917 mala ruská armáda v súlade s taktikou spojencov zahájiť veľkú ofenzívu na východnom fronte. Za týmto účelom bola tiež ruská armáda zásobená dodávkami vojenského materiálu od spojencov. Pre vtedajšiu revolúciu v Rusku a s ňou súvisiaci rozklad východnej fronty vplyvom narastajúcej agitácie boľševikov musela však byť ofenzíva odložená na leto. Hlavý úder mal byť vedený v smere Tarnopol-Lvov divíziami juhozápadnej fronty. Bola tu však obava zo spoľahlivosti ruských jednotiek ktoré sa pod vplyvom boľševickej agitácie rozkladali, kde ruskí vojaci čoraz častejšie vzdávali sa boja a odchádzali vo veľkom počte z frontu domov. Bolo rozhodnuté, že útok povedú úderné útvary, ktoré sa dobrovoľne prihlásia, aby svojim príkladom strhli ostatných. Medzi tieto jednotky sa teda prihlásila okamžite i Československá strelecká brigáda, ktorá v rámci ruského vojska existovala v sile 3 plukov, a ktorá bola zložená z českých a slovenských krajanov, žijúcich pred prvou svetovou vojnou v Rusku, tak i z bývalých českých a slovenských zajatcov rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa rozhodli bojovať proti Rakúsko-Uhorsku za samostatnosť Československa a demokraciu, za Československú republiku.
Československá strelecká brigáda sa skladala, ako som už uviedol, z troch plukov:
1. strelecký pluk "Mistra Jana Husa" - vznikol zo slávnej prieskumnej jednotky "Českej družiny" vo februári roku 1916.
2. strelecký pluk "Jiřího z Poděbrad" - vznikol v máji 1916
3. strelecký pluk "Jana Žižky z Trocnova" - vznikol v marci 1917
Brigáda bola krátko po utvorení, skladala sa z dobrovoľníkov, ktorí boli odhodlaní pre samostatnosť svojej vlasti priniesť i obeť najvyššiu. Veľkou mierou boli v jednotke zastúpení Sokoli. Bojová morálka bola veľmi vysoká. Svojim spôsobom tak nahradzovala veľmi slabú výzbroj brigády a zcela nedostatočnú vystroj, zabezpečenie výstrojou v dobe po prvej ruskej revolúcie bolo úplne minimálne. Napríklad aj keď už bolo leto, ešte mnoho dobrovoľníkov brigády muselo nosiť kožúšky a baranice, pretože letná výstroj pre nich nebola. Čechoslováci vtedy okrem problémov s výstrojov mali navyše iba pušky s neveľkou zásobou streliva a malé množstvo ručných granátov. Ľahké poľné guľomety úplné chýbali. Brigáda nemala vlastnú delostreleckú podporu a bola tak odkázaná na ruské delostrelectvo. Veľkej časti dobrovoľníkov chýbal i dlhší výcvik, na ktorý už nebol čas, a ktorý svojim spôsobom nahradzoval ešte výcvik, ktorý veľká časť z nich prekonala ešte v rakúsko-uhorskej armáde, proti ktorej tu teraz brigáda stála. Brigáde velil Čechoslovákmi veľmi obľúbený ruský plukovník V. P. Trojanov, ktorý pôvodne velil "Českej družine", potom 1. čs. pluku a teraz čs. brigáde. Brigáda mala už i mnoho svojich vlastných československých dôstojníkov, ktorí sa (niekedy iba nedávno za ruských dôstojníkov, ktorí boli naďalej vo veliteľskej štruktúre zhora až po veliteľa pluku) ujali svojich funkcií v jednotkách. Početný stav brigády sa pohyboval okolo 3.800 mužov, prvý pluk mal tri prápory, ostatné dva pluky iba po dvoch práporoch. Nastávajúca bitka mala byť prvým spoločným bojovým vystúpením brigády, ktorá tu po prvý krát mala bojovať ako celok. Do tej doby jednotlivé časti bojovali oddelene a venovali sa poväčšine prieskumnej činnosti po vzore slávnej "Českej družiny", ktorá dala brigáde základ. Brigáda prišla do zborovského terénu, kde našla neupravené zákopy a neuspokojivý stav obranných pozícií. Na severe susedila s ČS. brigádou ruská 4. fínska divízia, na juhu ruská 6. fínska divízia, ktoré sa tiež zúčastnili ofenzívy. Frontový úsek brigády mal druhoradý charakter, vzhľadom k pripravovanej ofenzíve (s ťažiskom v smere Tarnopol - Lvov). Tzv Kerenského ofenzíva bola zahájená už 1.7. 1917, ČS. strelecká brigáda mala zaútočiť až na druhý deň 2.7. Samotný plán útoku čs. brigády v úseku Zborova bol rovnako pripravený predovšetkým československými dôstojníkmi brigády.
Proti Československej streleckej brigáde tu v úseku stála 37. pešia brigáda 19. pešia divízia, tvorená rakúskymi plukmi č. 35 (plzeňský) a č. 75 (jindřichohradecký), pod velením poľného podmaršálka Edvarda Boltza. Ďalej tu v úseku stál i rakúsky peší pluk č. 86, 32. divízie. Obe tieto divízie tvorili IX. zbor 2. rakúskej armády. Rakúske jednotky poznali terén veľmi dobre, pretože ho držali už od leta roku 1916. Naviac postavenia rakúskej armády boli výborne opevnené, bolo tu veľké množstvo guľometných hniezd. Rakúšania mali veľmi dobre vybudovaný zákopový systém línii i s podzemnými úkrytmi. Miestami boli zákopy až 3 m hlboké. Zákopy, okrem guľometných hniezd a skúsených hliadok, ďalej chránili husté systémy protipechotných prekážok s ostnatým drôtom, mínami a nastraženými granátmi. Najviac opevnené bolo obranné postavenie, Rusmi nazývané "Mogila". Obe divízie v úseku boli veľmi dobre vycvičené a priebežným výcvikom boli na útok v oblasti výborne pripravené. I s prisunutými zálohami tu proti Československej brigáde stálo cca. 12.000 rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov, s viac než štvornásobkom diel, než mala k dispozícii ruská jednotka, ktorá ČS. brigádu podporovala, ďalej stovkou guľometov a veľkou prevahou v ďalšom vojenskom materiály.
Na svitaní 2.7. 1917 o 5:15 hod. bola ruským delostrelectvom zahájená paľba na rakúsko-uhorské a nemecké postavenia, ktoré však v prípade prvej obrannej línie neboli moc úspešné. Deň predtým previedla bojovú prípravu i hlavná útočná časť ruských vojsk. Po zahájenej ruskej paľbe toho dňa rakúske delostrelectvo odpovedalo presne mierenou paľbou do československých pozícií, hlavne do pozície 1. čs. streleckého pluku, kde spôsobila straty. Rakúšania poznali zborovský terén veľmi dobre...
O 9:07 vyrazila do útoku malá skupina granátnikov - dobrovoľníkov z radov príslušníkov I. práporu 1. čs. strel. pluku, ktorá mala za úlohu urobiť, predovšetkým granátmi, cestu v drátených prekážkach pre hlavné útočné voje. Pred bitkou žiadal veliteľ práporu por. Čeček pre túto nebezpečnú úlohu 16 dobrovoľníkov zo svojho práporu, spontánne sa ich však prihlásilo asi 200, z ktorých si musel vybrať. Bezprostredne za týmito granátnikmi, ktorým sa i napriek veľkým stratám podarilo vo väčšine úlohu splniť, útočili ostatné časti brigády. Čechoslováci útočili v malých skupinách o šiestich až dvanástich mužoch, ktorí obratne využívali nerovnosti terénu a rýchlo postupovali vpred i cez silný odpor nepriateľa. Pri útoku pociťovala prvá útočná vlna brigády už svoje straty. V bitke boli prví padlí a ranení, ktorí sa snažili odplaziť naspäť do československých pozícií. Čechoslováci sa hnali dravo vpred, s nutnosťou nedbať na svoje straty, a dosiahnuť pozícií nepriateľa čo najskôr, než stačí prisunúť zálohy. Rakúšania boli zaskočení netradičnou formou útoku. Česi a Slováci v týchto rakúskych plukoch v drvivej väčšine netušili, že proti nim útočí Československá brigáda, zložená s Čechov a Slovákov. Bránili sa teda v rakúsko-uhorských pozíciách v domnienke, že na nich útočí ruská jednotka. Jednotlivé roty čs. dobrovoľníkov sa už zmocnili postavení predsunutých rakúsko-uhorských poľných stráži, ktoré podľahli v prvom nápore útoku. Rakúsko-Uhorskí vojaci Česi a Slováci, ktorí zistili, že stoja proti svojim bratom, sa často krát ihneď pridávali k dobrovoľníkom a naznak toho zahadzovali svoje rakúsko-uhorské voj. čiapky. Pretože susediaci v útoku ruský 15. fínsky pluk nedokázal preraziť nepriateľskú obranu na svojom úseku, bol úspešne postupujúci I. prápor silno zasiahnutý rakúskou guľometnou paľbou do odkrytého boku svojich pozícií.
Za 1. streleckým plukom vyrazili do boja zo zákopov i 2. čs. strel. pluk a 3. čs. strel. pluk. Do 10:00 dobyli Čechoslováci prvú líniu rakúsko-uhorského obranného postavenia v úseku celej Československej brigády. Asi o 11:00 obsadili už roty 1. pluku i vytýčenú kótu 392, čím bol vlastne splnený pôvodný cieľ útoku. Čechoslováci postupovali tak rýchlo, že ruské delostrelectvo vtedy nestíhalo predsunovať podpornú paľbu pred nich a strieľalo do vlastných rádov. Asi o 12:00 už pravé krídlo 1. čs. strel. pluku držalo pozície pred dedinou Zarudze. Ďalší rýchli postup čs. brigády zatiaľ znemožňoval neúspech 4. fínskej divízie, ktorá nedokázala preraziť útokom na silno opevnené rakúsko-uhorské postavenie "Mogila". Popoludní však bola do boja nasadená i záloha ČS. brigády, ktorej súčasťou bol i ruský úderný prápor, a podarilo sa "Mogilu", ktorú zúrivo hájil II. a III. prápor 86. pluku nepriateľa, úspešne dobyť. Útok mohol pokračovať. Cenné guľomety v dobytých zákopoch boli väčšinou ihneď čs. dobrovoľníkmi obrátené proti nepriateľovi a bola z nich zahájená paľba.
To sa už 2. čs. strel. pluk spolu s II. práporom 3. čs. strel. pluku úspešne bojom zmocnili kóty 388 a dobyli dedinu Cecová. Podarilo sa im prebiť až k tretej línii nepriateľskej obrany. Asi o 15:00 zastavili svoj rýchli postup pred dedinami Hodov a Travotluky, spojili sa z ľavým krídlom 1. čs. strel. pluku. Nepriateľ v chvatnom ústupe, pri niekoľkých márnych protiútokoch, Čechoslovákmi vždy odrazenými, pred rýchlou a zúrivou československou ofenzívou ustúpil až za rieku Malá Strypa na výšiny, kde sa pokúsil zaujať nové obranné postavenia.
Československá strelecká brigáda prelomila u Zborova frontu nepriateľa a úspešne, navzdory očakávaniam a plánom ruského velenia, prenikla až za tretiu obrannú líniu nepriateľských pozícií, čím postúpila o viac ako 4 km, niekde až 5,5 km. Počas útoku zajali Čechoslováci okolo 4000 nepriateľských vojakov vrátane 62 dôstojníkov, zmocnili sa 20 nepriateľských poľných diel a veľkého počtu tak potrebných guľometov, pušiek, granátov, streliva a ďalšieho vojenského materiálu. Vlastné straty Čechoslovákov činili 167 mužov padlých v priamom boji vrátane 5 dôstojníkov, 17 mužov zomrelo následkom ťažkého zranenia, 11 mužov bolo nezvestných a pravdepodobne padlých. Ranených bolo okolo 800 československých dobrovoľníkov.
Výsledok bitky mal obrovský politický ohlas nielen u ruskej verejnosti a vojenských častí, ale i v zahraničí. Bohužiaľ vojensky sa ruskej armáde nepodarilo výnimočného úspechu, ktorého Čechoslováci dosiahli, využiť. Stále viac ruských plukov, rozložených boľševickou agitáciou, nechcelo ďalej bojovať a v panike ustupovalo pred nepriateľom. Málo jednotiek odhodlane ďalej držalo pozície proti nepriateľovi, medzi nimi i Československá brigáda, ktorá mala vysokú bojaschopnosť a bojovú morálku. Počas nasledujúcich júlových bojov kryla pri Tarnopole zúfalý ruský ústup proti niekoľkým divíziám nepriateľa. Vtedy čs. brigáda stratila ďalších 320 mužov.
Zborovské víťazstvo nielenže podporilo myšlienku Československého zahraničného odboja, čím do rúk čs. politických predstaviteľov (T.G. Masaryka, M.R. Štefánika E. Beneša) dalo pádny argument pre uznanie nároku Slovákov a Čechov na spoločný slobodný štát, ale podporilo i rýchle tvorenie Československého vojska nielen v Rusku, ale aj vo Francúzsku a Taliansku. Zborov mal veľký význam pre československú myšlienku samostatnosti a slobody. U Zborova vtedy 2.7. 1917 po prvý krát po stáročiach útlaku bojovali Česi a Slováci v spoločnom vojsku ako celok, pod svojimi zástavami a za slobodu svojej vlasti, ktorá bola vo zväzku Habsburskej rakúsko-uhorskej ríše.
List československého dobrovoľníka Nováka, písaný matke v predvečer slávnej bitky:
1. července (júla) 1917
Drahá, zlatá mamičko!
Jsem český voják, revolucionář. Je nás celý pluk. Zítra, brzo zrána udeříme na vojska proradného císaře, probijeme se k Vám na Moravu, do Čech a přineseme Vám svobodu. My zvítězíme! Bude-li třeba, padneme všichni, jako naši předkové u Hvězdy na Bíle Hoře. To je naše rozhodnutí. Padnu-li, má zlatá mamičko, neplačte. Pomodlete se za mne a za nás všechny a buďte hrda, že Jste vychovala syna, který neváhal obětovat život pro blaho národa. Líbám a objímám Vás, má zlatá matičko...



Autor: br P.J. KUTHAN Do SJ preložil br. M. BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.