http://tatranci.sk/  
  http://tatranci.sk/  
 
Jazyk
SlovenskýFrancaisPo ruskiEnglish
Menu
O KLUBE
DOKUMENT: Čs. légie
KRONIKA KLUBU
LEGIONÁRSKY KURIÉR
KNIŽNICA ČS. LÉGIÍ
ZBROJNICA ČS. LÉGIÍ
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE
ČS. OBEC LEGIONÁRSKA
POMNÍK „NAVRÁTILCOV"
SLOVENSKÉ JEDNOTKY
NÁRODNÉ HYMNY
DOBOVÁ FOTOGALÉRIA
WEBOVÉ ODKAZY
NAPÍŠTE NÁM
Vyhľadávanie





Anketa

Arras 1915

Pred vypuknutím I. svetovej vojny žilo vo Francúzsku asi 10.000 Čechov a Slovákov. Títo Slováci a Česi sa združovali v rade krajanských či vlasteneckých spolkov. Už od roku 1891 existoval v Paríži Sokol. V roku 1907 vznikol českoslovanský vzdelávací spolok "Rovnosť". Tieto dve organizácie mali po vypuknutí I. svetovej vojny v r. 1914 tiež rozhodujúci vplyv na ďalšie nasledujúce udalosti čs. krajanského života vo Francúzsku a vznik jednej z prvých československých jednotiek.
Hneď po vypuknutí I. sv. vojny prebehla 28.7.1914 prvá česká demonštrácia s heslom "Pryč s Rakouskem!" "A bas l´Autriche-Hongrie", čím boli získavané značné sympatie francúzskej občianskej verejnosti. V rámci čs. krajanských spolkov je založený koordinačný výbor v Paríži k organizácii náboru čs. dobrovoľníkov do Cudzineckej légie k ozbrojenému rozhodnému boju proti Rakúsko - Uhorsku a Nemecku, za oslobodenie a samostatnosť českých zemí a Slovenska. Prišlo i niekoľko desiatok našich krajanov z Anglicka, ktorí sa hlásili do Cudzineckej légie s rovnakým cieľom. Tým bolo vytvoriť československú jednotku v rámci Cudzineckej légie, ktorá by bola na fronte zasadená do bojov.
Od 21. 8. 1914 teda prebiehal pri Invalidovni v Paríži, zápis českých a slovenských dobrovoľníkov do Cudzineckej légie. Zo 600 hlásiacich sa československých dobrovoľníkov ich bolo odvedených asi 300 a tí boli transportovaní do tábora Cudzineckej légie v Bayonne. Tu z nich bola vytvorená 1. rota práporu C, v počte asi 250 mužov, v rámci 2. pochodového pluku Cudzineckej légie. Tejto rote velil francúzsky kapitán Sallé. Rota prešla v Bayonne pod velením francúzskych dôstojníkov dvojmesačným výcvikom.
Pretože veľkú časť tejto roty tvorili českí Sokoli, vládla v jednotke bratská atmosféra, oslovovali sa "bratu" a tykali si. Tiež používali sokolský pozdrav "Na zdar!", ktorým sa často nielen pri vychádzkach v Bayonne veselo navzájom zdravili. Práve pre tento pozdrav začali Francúzi tejto československej rote C1 hovoriť rota "Nazdar".
Jednotka dostala 13.10. 1914 pri prísahe vernosti od mesta Bayonne svoju zástavu s českým levom. Bola zverená Karlovi Bezdíčkovi, ktorý sa tak stal zástavníkom jednotky. 23.10. 1914 rota "Nazdar" ukončila výcvik a odišla ako súčasť Marockej divízie na frontu k Remešu. 11.12.1914 mala už svojho prvého padlého, 16-ročného Lumíra Březovského. Až do mája 1915 bola rota "Nazdar" na fronte pri Remeši, kde sa čiastočne zúčastnila obrany francúzskych pozícií.
Začiatkom mája 1915 bola celá Marocká divízia premiestnená do oblasti Artois, kde neďaleko Arrasu bola do predných pozícií v rámci divízie zasadená i rota "Nazdar" v zostave práporu C u 2. pochodového pluku Cudzineckej légie.
Hlavným štábom bol pripravený prielomový útok nemeckej obrany v tejto oblasti. Previesť ho mala Marocká divízia a naplánovaný bol na 9.5. 1915.
Dňa 9.5. 1915 o 06:00 hod. zahájili Francúzi mohutnú, silnú delostreleckú prípravu do nemeckých pozícií pred samotným útokom. Nemecké pozície boli čoskoro zahalené mrakmi prachu a dymu, medzi ktorými prebleskovali rudé výbuchy dopadnutých delostreleckých granátov.
Prápor C prevádzal posledné prípravy na útok. Na druhej strane u útočiacom úseku tohto práporu boli nemecké pozície dôkladne pripravené. Nachádzali sa na terénnej vlne severozápadne od dediny La Targette. Francúzi tieto opevnené, hlboké a dobre pripravené, nemecké pozície nazývali Ouvrages Blances. Pretože tu bola kriedová zemina, po vykopaní týchto nemeckých pozícií bola viditeľná, vyhádzaná pred vykopané nemecké zákopy, svojou bielou farbou do kraja.
Cieľom práporu C bolo dobyť tieto pozície, a po ich dobytí pokračovať v postupe ďalej k dobytiu druhej nemeckej línie. V prípade úspechu mal prápor ďalej postupovať na kótu 140, ktorú sa mal snažiť dobyť. Bola to ťažká úloha, ktorá bola zverená veliteľom Marockej divízie na ramená pluku Cudzineckej légie. Prvú rotu práporu C tvorili Čechoslováci. Práve tento prápor mal útočiť v prvej línii, ako prielomová jednotka, na čo boli jeho príslušníci hrdí. Neistota sa menila v nedočkavosť, keď už všetci chceli konečne vyraziť do útoku a zahnať tak premýšľanie nad životom a smrťou. Viedlo ich nadšenie za slobodu svojej zeme.
O 09:40 hod. prišiel rozkaz k presunu do východzieho postavenia k útoku. Prápor C sa teda premiestnil a jeho príslušníci vedeli, že zostáva iba pár minút k útoku. Dôstojníci nedočkavo kontrolovali ručičky svojich hodiniek a poslednými pohľadmi prehliadali svoje mužstvo pred bojom. Všetci cítili, že budúci boj bude ťažký, a že mnoho ich v ňom padne. Dúfali však, že to bude rozhodujúca bitka tejto vojny, ktorá snáď potom nebude môcť už dlho trvať. Zároveň každí dúfal, že jemu sa smrť, ktorá si už pripravovala kosu, vyhne.
O 10:00 hod. zastavili Francúzi delostreleckú paľbu. Jednotlivé prápory vyrazili do útoku. Prápor C vyskočil zo zákopov a zaútočil na obávané Ouvrages Blances. V úseku práporu C útočila v prvej línii československá rota C1 (rota "Nazdar") na pravom krídle. Vedľa nej uprostred úseku práporu útočila poľská rota C2. Na ľavom krídle útočila v prvej línii belgicko-luxemburská rota C3. Za poľskou rotou C2 uprostred útočila v druhom slede grécka rota C4. V čele jednotlivých jednotiek boli v útoku ich dôstojníci, ktorí šli svojou neohrozenosťou príkladom, čo mužstvo veľmi povzbudzovalo a dodávalo mu istotu. K Ouvrages Blances sa vedľa seba postupujúce roty C1, C2, C3 dostali s minimálnymi stratami, pre odhodlaný a rýchli postup, keď sa nemecká obrana nestačila po francúzskej delostreľbe ešte zcela spamätať. Dobrovoľníci práporu C však čoskoro pocítili odhodlanie Nemcov, ktorí sa začali tvrdo brániť. Na útočiaci prápor C sa rýchlo vzniesla nemecká delostrelecká paľba a presná a silná paľba nemeckých pušiek a guľometov. Vzápätí padol v čele svojho práporu C jeho veliteľ mjr. Noiret so svojim pobočníkom kpt. Rousseauem, ktorý bol vedľa neho. Prápor pocítil ďalšie prvé citeľné straty. Tie sa nevyhýbali ani československej rote "Nazdar". Na Ouvrages Blances tak padol i zástavník roty Karel Bezdíček (jedna verzia vraví, že bol zasiahnutý strelou do hrudníka, padol do nemeckého zákopu, kde na jeho dne, medzi mŕtvymi a ranenými Nemcami, zomrel. Podľa druhej verzie bol tu rozmetaný delostreleckým výbuchom). Spolu s ním bola navždy stratená i zástava roty "Nazdar", ktorú jej venovali občania mesta Bayonne, a ktorú mal v boji Karel Bezdíček omotanú okolo tela. Nikdy sa už nenašla. Ďalej padol veliteľ 4. čaty roty "Nazdar", ppor. Andreani. Čoskoro tak na zemi pri Ouvrages Blances v kalužiach krvi ležalo niekoľko československých dobrovoľníkov. Padlých a ranených. Tí ranení, ktorí toho boli schopní, sa snažili odplaziť do zákopov či diere po granáte, v snahe ukryť sa pred vražednou paľbou nepriateľa.
Rota "Nazdar" postupovala neohrozene ďalej v útoku, nezastavujúc sa, nedbajúc vlastných strát. Svojim príkladom strháva k ďalšiemu útoku aj ostatné roty práporu C, ktorým sa straty tiež nevyhýbali. Napr. veliteľ poľskej roty C2, kpt. Osmont, bol v čele svojej roty ranený, velil však ďalej. U belgicko-luxemburskej roty C3 jej veliteľ, kpt. Jourdenil padol. Ďalej u tejto roty padol i jeden z veliteľov čiat a ďalší boli zranení. Ranený do hlavy bol i veliteľ podpornej guľometnej čaty, por. Ramirez. Smrť si v radách práporu C vyberala krutú daň. Napriek tomu, však oddiel na svojom úseku útočil odhodlane ďalej. Prekonal prvú obávanú líniu nepriateľa a pred ním bola druhá. Za práporom C postupoval v druhom slede prápor D. Pretože sa už medzitým nemecké delostrelectvo presne zastrieľalo na líniu Ouvrages Blances, mal tu pri svojom postupe prápor D veľké straty, aj keď postupoval v druhej línii. Padol tu aj veliteľ tohto práporu, mjr. Muller, ďalej veliteľ roty D2 a dvaja velitelia čiat. Čoskoro prápor D dobehol v postupe prápor C, ktorý sa v tej dobe už tvrdo bil s Nemcami v druhej obrannej línii.
Keď prápor C dobyl i druhú obranú líniu nepriateľa, vyrazil cez cestu, vedúcu k Arrasu, smerom na kótu 140. Ta bol odtiaľ vzdialená asi 3 km. Tesne za práporom C sa pohol k útoku týmto smerom i prápor D. Ako tretia útočná vlna na tomto úseku, sa pripravoval vo východisku útoku prápor A, ktorý sa medzitým presunul od dvora Berthonval, na pokyn veliteľa pluku pplk. Cota, ktorý celý útok riadil z predných francúzskych zákopov.
Rota "Nazdar" (C1) pokračovala v útoku na kótu 140, počas neutíchajúcej nepriateľskej delostreleckej a guľometnej paľby. Črepinou z vybuchnutého granátu bol, po prekročení arraskej cesty severne od dediny La Targette, do stehna zranený veliteľ roty, francúzsky kpt. Sallé. Videl, že rýchleho postupu sa nemôže osobne ďalej so zranením zúčastniť, zavolal k sebe čatára Štafla. Ukázal mu na kótu 140 a dal rozkaz pokračovať v útoku týmto smerom.
Veľká časť jednotiek práporu C tak v boji čoskoro prišla o svojich veliteľov. Mužstvo však sporiadane a odhodlane útočilo ďalej i bez svojich veliteľov, bez rozkazov. V tejto situácii stratila pri arraskej ceste československá rota "Nazdar" (C1), tvoriaca pravé krídlo útočného práporu C a zároveň pravé krídlo i celej 1. marockej brigády, dotyk so susedným 156. francúzskym peším plukom. Do nekrytého pravého boku tak československí dobrovoľníci boli zasiahnutí silnou paľbou nepriateľa smerom od dediny Neuville saint Vaast, kde bol opevnený. Nemci tam mali niekoľko guľometov a zúrivo sa bránili. Začal neľútostný boj československých dobrovoľníkov o túto dedinu.
U poľskej roty C2 vtedy padol už jej ranený veliteľ francúzsky kpt. Osmont. Prápor C mal vo svojej zostave pri útoku i dve podporné guľometné čaty. Prvej velil český por. Dostal a druhej zastupujúci francúzsky čat. Chapelle. Obe guľometné čaty sa behom rýchleho útoku prakticky ešte nedostali k streľbe, snažili sa však postupovať spoločne s ostatnými útočiacimi jednotkami. Chvíľa týchto čiat prišla vtedy, keď kontakt so susedným 156. francúzskym plukom bol prerušený. Bolo nutné brániť odkrytý pravý bok československej roty "Nazdar" a tým vlastne celého práporu C. Guľometná čata českého por. Dostála, nedbajúc vzduchom hvízdajúcich guliek sa rozvinula v zostave roty "Nazdar" pred dedinou Neuville s.V. a rýchlo opätovala guľometnú paľbu na krytého nepriateľa. Počas silnej paľby povzbudzoval por. Dostál v útoku i československých dobrovoľníkov roty "Nazdar" (C1), nadšený ich odhodlaním. Guľometná čata mala v prakticky odkrytom teréne čoskoro značné straty. Guľometu sa musel chopiť i por. Dostal. Československá rota "Nazdar" postupuje počas neutíchajúce paľby cez arraskú cestu smerom k svojmu cieľu, kóte 140. Vtedy bol smrteľne zasiahnutý do pŕs pri svojom guľomete i český por. Dostál. Dobrovoľník Fišer, ktorý bežal okolo, sa pri ňom zastavil a bol pri poslednom okamžiku jeho života. Ten, s poslednými slovami "Pomstěte mne hoši a pozdravujte naše doma" dal Fišerovi svoj ďalekohľad. Takmer v rovnakú dobu bol ťažko ranený i zastupujúci veliteľ druhej guľometnej čaty, francúzsky čat. Chapelle.
V boji dobyté nemecké pozície "Ouvrages Blances" boli už v tej dobe zaistené práporom A.
Od zahájenia útoku uplynula hodina. Prápor C už teraz viedol iba posledný zostavajúci dôstojník, ppor. Sauzey. Bola dobytý kóta 123. a celý prápor sa sústredil na dobytie kóty 140, ku ktorej bojom postupovali i československí dobrovoľníci roty "Nazdar" (C1). O 11:30 hod sa podarilo s veľkou zásluhou československej roty "Nazdar" (C1), kótu 140 po tvrdom boji dobyť. Časť československej roty však pokračovala v odhodlanom útoku ďalej, až k lesíku, vzdialenému asi 800 m juhovýchodne od kóty 140. Vtedy bol posledný dôstojník práporu C francúzsky ppor. Sauzey ranený, čoskoro nato však tiež padol. Prápor C, ktorý mal v doterajšom boji veľké straty a jeho jednotky boli tak značne preriedené, bol teraz zcela bez dôstojníkov. Došlo teda ku spojeniu zostavajúcich príslušníkov práporu C s prápormi D a A, ktoré ho v útoku nasledovali v ďalších vlnách, a ktoré mali tiež vysoké straty. Došlo k vytvoreniu nových skupín v čele ktorých stáli dôstojníci z práporu D a A. Z práporu D sa veliteľ roty D4, francúzsky kpt. Husson de Sampigny, ujal velenia nad zbytkom československej roty "Nazdar" (C1). Pod jeho provizórnym velením rota, posilnená i príslušníkmi roty D4, pokračovala v útoku a podarilo sa jej preniknúť východným smerom až k loveckému zámočku pri dvore La Folie, ktorý Nemci húževnato bránili.
Zhruba v tom čase, o 12:45 hod. bol črepinou z vybuchnutého nepriateľského granátu zranený v predných francúzskych pozíciách veliteľ pluku, pplk. Cot. Ten, ešte pred tým, než bol odnesený zdôraznil svojmu zástupcovi mjr. Colletovi nutnosť dobyť dvor La Folie, pretože z tohto smeru hrozil prípadný nemecký protiútok. Vtedy bol pri presune na nové veliteľské stanovisko, na dobytej kóte 123, ťažko zranený i veliteľ 1. marockej brigády, plk. Pein. Velenie celej 1. marockej brigády tak zostalo na ramenách mjr. Colleta, ktorý súčastne viedol svoj pluk, čo bolo nad rámec jeho možností.
156. francúzsky peší pluk konečne dobyl dedinu La Targette a pokračoval rýchlo v ďalšom postupe v snahe vyplniť medzeru po boku práporu C, ktorý mal stále odkrytý pravý bok. Čoskoro sa tento pluk vložil do boja v západnej časti dediny Neuville s. V., kde bojoval o každý dom, pretože Nemci sa stále húževnato bránili.
Francúzske delostrelectvo nestíhalo presúvať svoju podpornú paľbu za postupujúcimi jednotkami, a v tú chvíľu strieľalo do vlastných radov, čo iba zvyšovalo straty, už spôsobené nepriateľom. Jedno z ohnísk tejto vlastnej paľby bol práve úsek pri loveckom zámočku neďaleko dvora La Folie, kde v tej chvíli bojovali československí dobrovoľníci. Boli to poslední doposiaľ bojujúci, fyzicky však už vyčerpaní, československí vojaci, ktorých viedol čat. Štafl. I napriek veľkej únave však nehodlali v útoku poľaviť, alebo sa stiahnuť. Bojovali tu statočne o každý kus zeme za veľký strát.
O 16:00 hod. dal mjr. Collet rozkaz zastaviť ďalší postup a prejsť k húževnatej obrane dobytých pozícií. O 17:15 mohol mjr. Collet konečne predať velenie nad 1. marockou brigádou pplk. Dauganovi, ktorý zrovna dorazil. Až o 19:00 dorazila brániacim sa príslušníkom pluku, v dobytých pozíciách, posila vo forme jedného práporu 8 pluku Zuavov. Tí rýchle posilnili predné obranné postavenia dobytých pozícií, teda i úsek roty "Nazdar" (C1). Čoskoro dorazili ďalšie jednotky Zuavov, ktorým pluk cudzineckej légie zcela predal obranu dobytých pozícií a zhromaždil sa. Z boja sa tak mohli stiahnuť i zbytky československej roty "Nazdar" (úspech boja 2. pluku cudzineckej légie nebol bohužiaľ ďalej nijak vojensky využitý a obrancovia boli čoskoro zatlačení nemeckým protiútokom do východzích pozícií).
Druhým dňom, 10.5. 1915, sa skoro ráno celý pluk stiahol z fronty až neďaleko dvora Berthonval, kde zostal celý deň na odpočinku po včerajšom boji. Príslušníci pluku sa konečne mohli najesť, napiť, oddýchnuť si a duševne sa zregenerovať. Večer sa potom pluk presunul do dediny Mont saint Eloy, nesúcej očividné známky po bojoch, kde sa v zrúcaninách domov na noc ubytoval. Zostal však stále v pohotovosti pre prípad potreby nového nasadenia do boja. Pohotovosť tak trvala celú noc a celé dopoludnie nasledujúceho dňa. Až popoludní 11.5. 1915, o 13:00 hod. mohol mjr. Collet odviesť svoj pluk do zákopov pri Bertonvale, kde dobrovoľníci pluku cudzineckej légie zostali v zálohe Marockej divízie do večera 12.5. 1915. Nasledujúci deň, 13. 5. 1915, bola na svojom úseku celá Marocká divízia vystriedaná a bola stiahnutá do tylu k regenerácii.
Celá Marocká divízia mala v boji dňa 9.5. 1915 vysoké straty. Tie sa nevyhli ani československej rote "Nazdar" (C1). Z jej 250 príslušníkov ich 42 padlo v boji a ďalších 90 ich bolo zranených. Medzi padlými príslušníkmi roty boli napr. náčelník parížskeho Sokola Josef Pultr a predseda krajanského spolku Rovnosť Josef Šíbal. Celý prápor C bol pre vysoké straty rozpustený a československá roty "Nazdar" tak prestala existovať, pretože záloh na doplnenie jej stavu nebolo. Zostávajúci príslušníci boli prevelení do iných jednotiek. Do jari roku 1918 sa zúčastnili v radoch francúzskych jednotiek ešte mnohých bojov napr. pri Souchez, Suippes, Belloy en Santere, Auberine, Hangard. V lete 1918 bolo rozhodnuté o vzniku čs. légie vo Francúzsku, ako regulárneho československého vojska. Z fronty vtedy bolo stiahnutých doposiaľ žijúcich asi 50 príslušníkov pôvodnej roty "Nazdar" a boli zaradení do čs. vojska vo Francúzsku.


Autor: br P.J. KUTHAN Do SJ preložil br. M. BILSKÝ




Aktuality
07.02.2017
6. pochod gen. M. R. Štefánika (29.04.17)
6. ročník pochodu gen. M. R. Štefánika, nová jubilejná medaila Tatranci, nová trasa pochodu. Prihlášky len cez el. formulár. KLIK NA ODKAZ!

27.10.2011
Vernisáž malieb čs. légií
Dňa 7.11.2011 sa o 16:00 v priestoroch Hotela Relax v Senci (Slnečné jazerá sever) uskutoční vernisáž malieb čs. legionárov. Usporiadateľ akcie ČSOL - Jednota Senec

25.10.2011
Nové udalosti Kronika
Kvh-Tatranci sa podieľali na športovo-osvetovej akcii - Senecká šestka (plávanie na 600m).

06.08.2010
Spomienkovo pietny pochod po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie
KVH-Tatranci sa v dňoch 13.-14.8.10 zúčastní - Spomienkového pochodu po stopách prvej svetovej vojny Stebník a okolie.

12.07.2010
Symbolický pochod 7. pluku - NITRA
KVH-Tatranci, Vojenský historický ústav Bratislava a Mesto-Nitra, zorganizovali pri príležitosti 90. výročia návratu 7. Tatranského pluku do Nitry, symbolický pochod spojený s besedou o čs. légiách. Podujatie sa uskutoční dňa 31.7.2010 o 17:30 h. Synagóga koncertná a výstavná sieň. Zraz pre účastníkov, ktorí sa zúčastnia pochodu je o 17:00 h, pred Mestským Úradom mesta Nitra.



 
  http://tatranci.sk/  
     

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk
© 2017 ARGENIO s.r.o.