TATRANCI.sk - Klub vojenskej histórie 7. strelecký pluk Tatranský
7. Československý strelecký pluk TATRANSKÝ
Tak ako sa na jar rodí nový život, tak sa na jar roku 1917 zrodil i 7. ČS. strelecký pluk Tatranský, ktorý mal pred celým svetom manifestovať, družnosť Slovákov a Čechov v ich odhodlanom boji za národnú slobodu. Stalo sa tak dňa 28. mája 1917 na Ukrajine v mestečku Berezaň, kam začali prichádzať prví dobrovoľníci Slováci a Česi. Prichádzali zo zajateckých táborov z celého Ruska, často v roztrhanom oblečení, niektorí dokonca bosí a máloktorí mal vo vrecku pár kopejok. Prichádzali však s úsmevom na tvári, konečne mohli hrdo zdvihnúť svoje utrápené hlavy a to im dodávalo najväčšieho bohatstva, bohatstva ducha. Ubytovali sa v "zemljankach" spolovice v zemi vykopaných a spolovice nad zem vyčnievajúcich príbytkoch. Napriek tomu čo prežili, čím prešli a čo prekonali, ich život bol veselý a družný. Bolo medzi nimi veľa hudobníkov a tak sa hudba a spev často rozliehali celým táborom. Z celého Ruska prichádzalo čoraz viac transportov z dobrovoľníkmi a tak bolo nutné pripraviť pre nich ďalšie miesto v tábore a potrebný materiál. Ruské velenie však nebolo schopné zabezpečiť dostatok potravín, oblečenia a o zbraniach ani nehovoriac. Dobrovoľníci zo začiatku slúžili vo svojom civilnom odeve alebo ešte v starej roztrhanej rakúsko-uhorskej uniforme. Pre nedostatok miesta v tábore boli neskôr ubytovávaní po okolitých dedinách.
V tom čase bola témou diskusií otázka ako doplňovať 7. ČS. strelecký pluk Tatranský, spočiatku sa uvažovalo o tom, že pluk bude rýdzo Slovenský. Po dlhých debatách a diskusiách sa nakoniec prijal návrh Dr. Daxnera (člen náborovej komisie OČSNR) o dvojtretinovom zastúpení Slovákov v pluku. Prvým veliteľom pluku bol ruský plk. Smuglov, ktorý však javil o pluk minimálny záujem. Počas odchodu pluku z Ukrajiny v marci 1918 prevzal všetku iniciatívu vo velení pluku kpt. Kadlec. Pluk v tej dobe čítal 165 dôstojníkov, 2895 mužov a 216 koní. Počnúc Bachmačom (dôležitý železničný uzol na Ukrajine), ktorý bol pre pluk krst ohňom a "Tatranci" v ňom dokázali, že svojim odhodlaním a bojovým nasadením sa právom radia medzi ostatné pluky ČS. légií, si svoju česť a dobré meno uhájili vo všetkých bitkách v ktorých bojovali. Pluk bol súčasťou II. divízie ČS. légií a počas svojho pobytu v Rusku sa jeho časti zúčastnili bojov napríklad pri: Mariinsku, Novonikolajevsku, Barabinsku Kabakle, Barnaule, Ačinsku, Nižneudinsku, Vladivostoku, Bajkale a na Sibíri. Počas jeho pobytu na Sibíri ho roku 1918 navštívil aj prvý minister národnej obrany gen. M. R. Štefánik, ktorý osobne prevádzal inšpekcie v poli a povolával k sebe vojenské deputácie vojakov a dôstojníkov. O jeho návšteve píše kronika jednej z rôt pluku takto: "Od každé roty povolal k sobě čtyřčlennou deputaci, jíž vysvětlil situaci a vyslýchal její stížnosti. Gen. Štefánik udělal na bratry naší roty neobyčejný dojem svou energií a svými zásluhami, odstranil mnoha nedorozumění a povznesl zázračně náladu, v což téměr nikdo již nedoufal".
"Tatranci" spolu s ostatnými bratmi z ČS. plukov vydržali v pekelných podmienkach ešte dva roky. Až v apríli roku 1920 sa za zvukov národnej hymny naloďujú vo Vladivostoku prvé transporty 7. pluku, ktoré smerujú do vlasti. Ako prvá sa vracia domov 3. guľometná rota, vozotajská rota a časť 2. roty. Ich trasa je loďou z Vladivostoku a cez Singapore - Colombo - Aden - Port Said dňa 17. júna 1920 pristali v Terste, odkiaľ vlakom prešli do Československej republiky dňa 18. júna 1920 bez prekážok. Zvyšok pluku sa nalodil v máji vo Vladivostoku a šiel cez Vancouver (Kanada) - Quebec časť cez Halifax - do Cuxhavenu (Nemecko) potom pokračoval v ceste vlakmi cez Halle - Lipsko - Drážďany do Podmoklia a ďalej potom cez Prahu do Nitry.
Áno, Nitra sa stala domovom "Tatrancov" po ich návrate do vlasti, staroslovenská Nitra, bola vtedy veľmi hrdá nato, že je sídlom jedného z najznámejších plukov znovuzrodenej Československej armády.
Autor: br. M. BILSKÝ

www.tatranci.sk
tatranci@tatranci.sk
+421 949634543